Vyšná Myšľa 17. októbra (TASR) – Na máčanie ľanových a konopných snopov slúžili kedysi v okolí dedín takzvané močidlá. Jedno z nich v upravenej podobe možno dodnes vidieť vo Vyšnej Myšli, okres Košice-okolie, kde sa stalo súčasťou oddychovej zóny s názvom "Močidlo".

Ide o miestne žriedlo prírodnej nezamŕzajúcej vody, ktorá má stálu teplotu 14 stupňov. "Je to výdatný prameň s čistou vodou, vpredu zvykli prať biele plátno, vzadu tmavé. Ešte v 80. i 90. rokoch minulého storočia bolo bežným javom, že tam ženy z obce chodili prať," priblížil pre TASR starosta Vyšnej Myšle Marek Habina.

Foto: TASR - František Iván

V roku 2013 obec realizovala rekonštrukciu areálu. "Vybudoval sa tam altánok s lavičkami, mostík cez potok, kamenné ohnisko, pribudla nová zeleň. Slúži to na oddych a posedenie pre obyvateľov i návštevníkov obce, ako aj prechádzajúcich cyklistov," priblížil Habina. Cez obec totiž vedú cyklostrasy v smere na Veľký Milič, do Nižnej Myšle či Skároša. Vytekajúca voda napája priľahlú mokraď zvanú Rybník, ktorá v Košickej kotline predstavuje jedno z posledných útočísk pre ohrozené populácie obojživelníkov. Žijú tu mloky, skokany, kunky či rosničky.

Minulý rok obec v spolupráci s miestnou speváckou skupinou Odvážne ženy zorganizovala na Močidle kultúrne podujatie spojené s ukážkami, ako sa v minulosti pralo na rybníku. Zábery z neho možno vidieť na informačnej tabuli.



Vyšná Myšľa leží na úpätí Slanských vrchov pri rieke Olšava, jej dominantou je rímskokatolícky kostol z roku 1894. V súčasnosti má obec 965 obyvateľov, toho roku si pripomenula 695. výročie prvej písomnej zmienky, pôvodne plánované oslavy však pre pandémiu ochorenia COVID-19 zrušili. V obci pôsobí aj bežecký klub, ktorý v lete organizuje tradične beh Vyšnou Myšľou, aj tohto podujatia sa pre koronavírus museli tento rok vzdať.

V rámci projektov má obec v rozpracovaní zníženie energetickej náročnosti budovy obecného úradu, premenu bývalej požiarnej zbrojnice na komunitný dom, či rekonštrukciu šatní na miestnom ihrisku.

Spevácka skupina Odvážne ženy uchováva tradície, pridáva aj humor

Nevšedný názov má ženská spevácka skupina, ktorá sa venuje ľudovým piesňam v obci Vyšná Myšľa, okres Košice-okolie. Volá sa Odvážne ženy a tento rok oslavuje 20. výročie vzniku. Priemerný vek jej členiek je viac ako 60 rokov. Svojimi vystúpeniami dokazujú, že nielen uchovávajú tradície, ale cudzí im nie je ani humor a zábava.

Skupina vznikla v roku 2000, keď sa bez akýchkoľvek skúseností prihlásila na regionálnu spevácku súťaž Dargovská ruža do Svinice. "Dalo sa nás dokopy asi šesť žien, hovorili sme si, že všade na okolí majú dajaké skupiny, tak prečo by sme nemali aj my. Tak sme začali spievať a rozmýšľať, aký si dáme názov. Olšavu už mali v Ruskove, Myšľanku sme zavrhli, lebo sú dve Myšle, tak by sa nevedelo, z ktorej sme. Tak potom hovoríme, viete čo, keď sme sa už tak odvážili, dajme si názov Odvážne ženy, a to sme aj odsúhlasili," priblížila pre TASR zakladajúca členka Paulína Budaiová. Hoci s trémou a len v provizórnych krojoch si napokon Odvážne ženy viedli na svojej prvej Dargovskej ruži so cťou, a v ďalších rokoch na nej už zbierali aj ocenenia.

Foto: TASR - František Iván

Speváčky dnes zdobí slávnostný vyšnomyšliansky kroj, pričom sukne sú ešte pôvodné. "Máme ich možno 60 - 70 ročné, ktoré mali u nás dakedy ženy, vypýtali sme si ich od nich, čo mali ešte odložené. Lajblíky sme si dali ušiť, aby sme mali vždy nové, odvtedy chodíme aj my vyparádené," dodala Budaiová.

Skupina spieva domáce myšľanské pesničky, ale aj iné. Okrem domáceho účinkovania na rôznych akciách vystupovali jej členky aj v Maďarsku, na Dňoch mikroregiónu Hornád, medzinárodnom festivale v Michalovciach a ďalších podujatiach. Známymi a populárnymi sa stali aj tým, že sa nebáli napriek veku urobiť zábavu aj v netradičných vtipných úlohách. "Vždy sme dačo vymysleli. Raz sme si nacvičili program ako mažoretky, to malo úspech, na druhý rok sa už všetci tešili, čo zase Myšlianky 'vydumali'. Potom sme vystupovali ako baletky so sukňami z krepového papiera, aj country sme tancovali, aj dáke scénky robili," spomína speváčka. Po baletnom vstúpení v štýle Labutieho jazera dostali napríklad hneď objednávku na otvorenie plesu v Košickej Polianke. V košickom štúdiu Slovenského rozhlasu nahrali výber piesní v rámci programu Cimbal paráda, z čoho vzniklo hudobné CD.

Vedúcou skupiny je v súčasnosti Paulína Strassburgerová, majú aj hudobný sprievod v podobe harmonikára. Na spevácke súťaže však Odvážne ženy posledné roky už nechodia. "To viete, vek nepopustí. Momentálne máme osem členiek, priemerný vek je okolo 62 rokov, len je škoda, že tie mladé ženy v obci dajako nemajú záujem pridať sa,“ zhodnotila vedúca.

Odkryté základy stredovekého kostola pripomínajú zaniknutú dedinu

Neďaleko významného archeologického náleziska z doby bronzovej v Nižnej Myšli, okres Košice-okolie, sa nachádzajú zvyšky stredovekého kostola. Ten kedysi patril k zaniknutej osade a je pripomienkou dramatických udalostí v 15. storočí spojených s husitskými vojnami.

Lokalita na lesnej vyvýšenine nad riečkou Olšava sa oddávna nazýva Koscelek. Leží v katastri Vyšnej Myšle a záujemcovia sa k nej dostanú cyklotrasou i náučným chodníkom z viacerých smerov. K objaveniu základov kostola ukrytých v zemi došlo až v 90. rokoch minulého storočia, dovtedy o nich obyvatelia susedných obcí netušili. Archeologický výskum realizovali Ladislav Olexa a Peter Tajkov.

Foto: TASR - Marián Holubčík

Ako spomína Tajkov, ktorý v tom období brigádoval ako študent archeológie v Nižnej Myšli, v danej lokalite sa občas objavili ľudské kosti, napríklad po rozrytí zeme diviakmi. "Hovorili sme si, že tam asi bude nejaká zaniknutá sakrálna stavba, jednak pre pomiestny názov Koscelek a tiež na starých vojenských mapách tam bol znázornený krížik," uviedol pre TASR.

Archeologický výskum prebiehal v rokoch 1996 – 1998, Tajkov ho využil na spracovanie, ako tému na diplomovú prácu. "V priebehu dvoch sezón sa nám podarilo odkryť základy jednoduchého ranogotického kostola z konca 13. storočia s pravouhlou svätyňou a niekoľkými hrobmi prikostolného cintorína, ktorý patril zaniknutej obci. Tá bola v análoch zapísaná ako Musla," priblížil Tajkov, súčasný vedúci Katedry teórie a dejín umenia Fakulty umení Technickej univerzity v Košiciach (FU TUKE).

Foto: TASR - František Iván

Kostol aj rybárska osada pod ním pri Olšave podľa neho pravdepodobne zanikla v 15. storočí v súvislosti s vpádom bratríkov na dnešné územie Slovenska. Išlo o vojenské oddiely zložené z bývalých husitských bojovníkov, ktoré plienili kláštory aj feudálne osídlenia. "Bratrícka tlupa v tejto oblasti operovala a podarilo sa jej tiež vyrabovať kláštor v susednej Nižnej Myšli. V tejto súvislosti bola daná obec vypálená a kostolík zničený. Ruiny kostola tam však podľa všetkého boli ešte niekoľko storočí, bola to vysvätená pôda, takže sa tam ďalej pochovávalo. V 18. storočí sa tam navyše premiestnil evanjelický cintorín, čiže sme tam nachádzali množstvo ľudských kostí," uviedol Tajkov. Podľa zmienky z 18. storočia bol niekdajší kostol zasvätený Márii Magdaléne.

Po odkrytí došlo k rekonštrukcii základov stavby, osadeniu informačnej tabule aj kríža. Na sviatok Márie Magdalény (22. 7.) sa tam každoročne koná púť a omša pod holým nebom. Po omši býva na lúke vedľa Koscelka kultúrny program a guľáš, ktoré organizujú spoločne obce Veľká a Nižná Myšľa.