Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Výročie bolo tento rok pre pandémiu v komornejšom duchu.
Autor TASR
,aktualizované Vyšný Komárnik 6. októbra (TASR) – Premiér Igor Matovič a minister obrany Jaroslav Naď (obaja OĽANO) si pri príležitosti 76. výročia Karpatsko-duklianskej operácie (KDO) a Dňa hrdinov KDO uctili v utorok pri pamätníkoch na Dukle a vo Svidníku obete druhej svetovej vojny. Pre pandémiu nového koronavírusu boli oficiálne oslavy zrušené. Padlých hrdinov si prišli zástupcovia štátnej správy a samosprávy, ako aj verejnosť uctiť individuálne.
„Je veľmi dôležité si pripomínať ľudí, ktorí sa zaslúžili o našu slobodu. Nikdy by sme nemali zabudnúť, a práve preto sme sem prišli. Myslím si, že pandémia nám zdôrazňuje možno takto symbolicky aj kontrast medzi slobodou a vojnou, čiže medzi obdobím, keď nie sme až úplne slobodní, ako je dnes, a obdobím, keď sme neboli rovnako slobodní, keď sme tu mali okupantov.
O to viac potom spoločne môžeme túžiť tak ako pred 76 rokmi po slobode od okupantov, dnes po slobode od vírusu a situácie, ktorá tu nastala," povedal Matovič.
Veteránom, ktorí sa na oslavách nemohli zúčastniť, zaželal pevné zdravie, aby sa s nimi mohol o rok stretnúť. Podľa Naďa išlo o symbolické pripomenutie si významnej historickej udalosti. Je rád, že ľudia chodia na Duklu počas celého roka.
„Tento rok sme mali historicky najviac návštevníkov, turistov, ktorí sa prišli pozrieť na miesta, kde naši starí otcovia bojovali za našu slobodu. Verím tomu, že sa nám podarí v ďalšom období tu investovať trocha viac peňazí, aby sme priniesli ľuďom históriu tak, aby ju dokázali lepšie pochopiť, najmä mládež," skonštatoval Naď.
„Nie je to oficiálne podujatie, ale chodím sem každý rok ako predseda Prešovského samosprávneho kraja, pokladal som si za povinnosť prísť aj dnes. To, že je to v takom tichom duchu, možno iba viac umocňuje tichú spomienku na padlých hrdinov," doplnil predseda PSK Milan Majerský.
„Nemá to byť iba o položení vencov, ale o prístupe k životu a hodnotám, ktoré nám všetci padlí zachovali," doplnila primátorka Svidníka Marcela Ivančová, ktorá rovnako prišla na Duklu.
Karpatsko-duklianska operácia bola najväčšou a najkrvavejšou bitkou línie východného frontu súvisiaca s územím Slovenska. Vojská Červenej armády a Prvého československého armádneho zboru počas nej narazili na tvrdý odpor nemeckých jednotiek. Útočná operácia, ktorá mala spojiť povstalecké sily Slovenského národného povstania so sovietskymi vojskami, trvala od 8. septembra 1944 do 28. októbra 1944.
„Je veľmi dôležité si pripomínať ľudí, ktorí sa zaslúžili o našu slobodu. Nikdy by sme nemali zabudnúť, a práve preto sme sem prišli. Myslím si, že pandémia nám zdôrazňuje možno takto symbolicky aj kontrast medzi slobodou a vojnou, čiže medzi obdobím, keď nie sme až úplne slobodní, ako je dnes, a obdobím, keď sme neboli rovnako slobodní, keď sme tu mali okupantov.
O to viac potom spoločne môžeme túžiť tak ako pred 76 rokmi po slobode od okupantov, dnes po slobode od vírusu a situácie, ktorá tu nastala," povedal Matovič.
Veteránom, ktorí sa na oslavách nemohli zúčastniť, zaželal pevné zdravie, aby sa s nimi mohol o rok stretnúť. Podľa Naďa išlo o symbolické pripomenutie si významnej historickej udalosti. Je rád, že ľudia chodia na Duklu počas celého roka.
„Tento rok sme mali historicky najviac návštevníkov, turistov, ktorí sa prišli pozrieť na miesta, kde naši starí otcovia bojovali za našu slobodu. Verím tomu, že sa nám podarí v ďalšom období tu investovať trocha viac peňazí, aby sme priniesli ľuďom históriu tak, aby ju dokázali lepšie pochopiť, najmä mládež," skonštatoval Naď.
„Nie je to oficiálne podujatie, ale chodím sem každý rok ako predseda Prešovského samosprávneho kraja, pokladal som si za povinnosť prísť aj dnes. To, že je to v takom tichom duchu, možno iba viac umocňuje tichú spomienku na padlých hrdinov," doplnil predseda PSK Milan Majerský.
„Nemá to byť iba o položení vencov, ale o prístupe k životu a hodnotám, ktoré nám všetci padlí zachovali," doplnila primátorka Svidníka Marcela Ivančová, ktorá rovnako prišla na Duklu.
Karpatsko-duklianska operácia bola najväčšou a najkrvavejšou bitkou línie východného frontu súvisiaca s územím Slovenska. Vojská Červenej armády a Prvého československého armádneho zboru počas nej narazili na tvrdý odpor nemeckých jednotiek. Útočná operácia, ktorá mala spojiť povstalecké sily Slovenského národného povstania so sovietskymi vojskami, trvala od 8. septembra 1944 do 28. októbra 1944.
