Územie Hrebienka je jadrovou zónou Tatranského národného parku (TANAP), ktorá je prirodzeným prostredím medveďa hnedého. Medvedicu monitoruje zásahový tím Medveď zo Štátnej ochrany prírody (ŠOP) SR.
Autor TASR
Vysoké Tatry 16. mája (TASR) – Vo Vysokých Tatrách na turistami vyhľadávanom chodníku medzi Hrebienkom a Starým Smokovcom monitoruje zásahový tím pre medveďa hnedého pohyb medvedice s dvomi mladými. Medvedica stratila plachosť. „Zatiaľ síce nevykazuje známky agresivity, ochranári napriek tomu zdvíhajú varovný prst,“ informovalo Ministerstvo životného prostredia (MŽP) SR.
Envirorezort vyzýva všetkých návštevníkov Tatier, aby sa správali zodpovedne a divoké šelmy nelákali na potravu, nefotili sa s nimi, nepribližovali sa k nim a zbytočne ich neprovokovali.
Územie Hrebienka je jadrovou zónou Tatranského národného parku (TANAP), ktorá je prirodzeným prostredím medveďa hnedého. Medvedicu monitoruje zásahový tím Medveď zo Štátnej ochrany prírody (ŠOP) SR. Jaroslav Slašťan zo zásahového tímu zdôraznil, že stále ide o divú šelmu, jej správanie je preto nepredvídateľné.
Zdravý a nezranený medveď sa človeka bojí a každé stretnutie je preň stresujúce. Z pohľadu prežitia medveďov vo voľnej prírode je dôležité, aby sa nedostali k žiadnej potrave od ľudí. Bod zlomu nastane v situácii, keď si dravé šelmy zvyknú napríklad na odpad z nedostatočne zabezpečených kontajnerových stojísk v blízkosti ľudských obydlí. „Ak sa medvede majú možnosť kŕmiť, hoci aj zahodeným rožkom alebo jablkom či iným bioodpadom, tak sú neraz odsúdené na smrť, lebo ich to nie je možné odnaučiť,“ zdôraznil Slašťan.
Envirorezort vyzýva všetkých návštevníkov Tatier, aby sa správali zodpovedne a divoké šelmy nelákali na potravu, nefotili sa s nimi, nepribližovali sa k nim a zbytočne ich neprovokovali.
Územie Hrebienka je jadrovou zónou Tatranského národného parku (TANAP), ktorá je prirodzeným prostredím medveďa hnedého. Medvedicu monitoruje zásahový tím Medveď zo Štátnej ochrany prírody (ŠOP) SR. Jaroslav Slašťan zo zásahového tímu zdôraznil, že stále ide o divú šelmu, jej správanie je preto nepredvídateľné.
Zdravý a nezranený medveď sa človeka bojí a každé stretnutie je preň stresujúce. Z pohľadu prežitia medveďov vo voľnej prírode je dôležité, aby sa nedostali k žiadnej potrave od ľudí. Bod zlomu nastane v situácii, keď si dravé šelmy zvyknú napríklad na odpad z nedostatočne zabezpečených kontajnerových stojísk v blízkosti ľudských obydlí. „Ak sa medvede majú možnosť kŕmiť, hoci aj zahodeným rožkom alebo jablkom či iným bioodpadom, tak sú neraz odsúdené na smrť, lebo ich to nie je možné odnaučiť,“ zdôraznil Slašťan.