Vystavené drevené betlehemy sú bez povrchovej úpravy alebo polychrómované, drevo je niekedy doplnené slamou, ktorá vytvára základné doplnky vo forme jasličiek či oplotenia.
Autor TASR
Čadca 25. decembra (TASR) – Betlehemy zo zbierkového fondu Kysuckého múzea (KM) v Čadci môžu do konca januára 2013 obdivovať návštevníci výstavy Čas radosti veselosti (betlehemy z Kysúc) vo výstavnej sieni na Masarykovom námestí v Karvinej – Fryštáte v Českej republike.
Prevažnú väčšinu z 13 vystavených betlehemov vyrobili z dreva podľa Evy Hovorkovej z Múzea Tešínska ľudoví výrobcovia. "Zhotovilo ich päť rezbárov. Najstarší je z roku 1939 od Františka Tabačka z Kysuckého Nového Mesta a Jozefa Kučavíka z Makova z 80. rokov 20. storočia. Ďalšie pochádzajú od Antona Kaduru z Podvysokej z rokov 1981, 1998 a 2001. Rezbár Štefan Barčák z Koštian nad Turcom má pamätnú dosku v rodnej Turzovke a na výstave prezentuje dva betlehemy. Zaujímavá je tiež práca rezbára Jána Podsklana z Čadce - navoskovaný betlehem z jedného kusa dreva," povedala Hovorková.
Doplnila, že vystavené drevené betlehemy sú bez povrchovej úpravy alebo polychrómované, drevo je niekedy doplnené slamou, ktorá vytvára základné doplnky vo forme jasličiek či oplotenia. "Ďalším obľúbeným materiálom na Kysuciach sú kukuričné listy, takzvané šúpolie, z ktorých sú vyrobené dva betlehemy Elenou Zubajovou zo Žiliny a Jankou Latkovou z Čadce z roku 1998. Betlehem z farebnej sadry zhotovila v roku 1998 spoločne so žiakmi učiteľka Anna Mečiaková. Ručne vyrobené betlehemy dopĺňajú dva strojové z tvrdého kartónu s potlačou, ktoré boli po druhej svetovej vojne na Kysuciach aj Tešínsku bežným doplnkom pod vianočným stromčekom v mnohých chudobnejších domácnostiach. Dali sa zakúpiť v papiernictve a ich produkcia pokračuje vo výtvarných obmenách dodnes," uviedla Hovorková.
Výstavu dopĺňajú krátke texty o jednotlivých ľudových výrobcoch betlehemov z Kysúc a ich životných osudoch. Kultúrna manažérka KM Darina Hnidková v sprievodnom texte oboznamuje návštevníkov so zvykmi a jedlami počas Štedrého dňa na horných Kysuciach.
Prevažnú väčšinu z 13 vystavených betlehemov vyrobili z dreva podľa Evy Hovorkovej z Múzea Tešínska ľudoví výrobcovia. "Zhotovilo ich päť rezbárov. Najstarší je z roku 1939 od Františka Tabačka z Kysuckého Nového Mesta a Jozefa Kučavíka z Makova z 80. rokov 20. storočia. Ďalšie pochádzajú od Antona Kaduru z Podvysokej z rokov 1981, 1998 a 2001. Rezbár Štefan Barčák z Koštian nad Turcom má pamätnú dosku v rodnej Turzovke a na výstave prezentuje dva betlehemy. Zaujímavá je tiež práca rezbára Jána Podsklana z Čadce - navoskovaný betlehem z jedného kusa dreva," povedala Hovorková.
Doplnila, že vystavené drevené betlehemy sú bez povrchovej úpravy alebo polychrómované, drevo je niekedy doplnené slamou, ktorá vytvára základné doplnky vo forme jasličiek či oplotenia. "Ďalším obľúbeným materiálom na Kysuciach sú kukuričné listy, takzvané šúpolie, z ktorých sú vyrobené dva betlehemy Elenou Zubajovou zo Žiliny a Jankou Latkovou z Čadce z roku 1998. Betlehem z farebnej sadry zhotovila v roku 1998 spoločne so žiakmi učiteľka Anna Mečiaková. Ručne vyrobené betlehemy dopĺňajú dva strojové z tvrdého kartónu s potlačou, ktoré boli po druhej svetovej vojne na Kysuciach aj Tešínsku bežným doplnkom pod vianočným stromčekom v mnohých chudobnejších domácnostiach. Dali sa zakúpiť v papiernictve a ich produkcia pokračuje vo výtvarných obmenách dodnes," uviedla Hovorková.
Výstavu dopĺňajú krátke texty o jednotlivých ľudových výrobcoch betlehemov z Kysúc a ich životných osudoch. Kultúrna manažérka KM Darina Hnidková v sprievodnom texte oboznamuje návštevníkov so zvykmi a jedlami počas Štedrého dňa na horných Kysuciach.