Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Expozícia približuje nástup fašizmu v rokoch 1933 až 1945.
Autor TASR
Bratislava 2. augusta (TASR) – Dnešný Medzinárodný deň rómskeho holokaustu si pripomenuli v Národnej rade (NR) SR. V jej vestibule otvorili výstavu Porraimos – Rómsky holokaust pri príležitosti 72. výročia likvidácie rómskeho koncentračného tábora v Auschwitzi-Birkenau. V noci z 2. na 3. augusta 1944 ho ako súčasť vyhladzovacieho nacistického tábora zlikvidovali.
"Deň rómskeho holokaustu je dôležitý pamätný deň pre Rómov, kedy ich etnikum malo byť vyhladené. Bohužiaľ, aj dnes existujú podobné snahy a preto je potrebné nezabúdať na dávnu minulosť a pripomínať si historické súvislosti," povedala predsedníčka Výboru NR SR pre ľudské práva a národnostné menšiny Erika Jurinová na otvorení výstavy, na ktorom nechýbali rómske piesne.
Podľa poslanca NR SR a zástupcu občianskeho združenia Romaintegra Petra Polláka je to výstava znázorňujúca, ako autori druhej svetovej vojny na čele s Adolfom Hitlerom chceli zlikvidovať určité národy z tohto sveta. Podľa nacistov boli Židia, Rómovia i Slovania podradné rasy, pre ktoré zriadili koncentračné tábory.
"Rómsky holokaust bol dlho utajovaný a o špeciálnom cigánskom tábore sa nehovorilo počas totalitného režimu ani po jeho páde. Až posledných päť rokov sú zverejňované fakty. V cigánskom tábore boli ešte horšie podmienky ako v židovskom. Všetkých 2897 rómskych mužov, žien a detí, ktorí sa v ňom v tú noc nachádzali, boli poslaní do plynovej komory, nikto z nich neprežil. Preto si uctievame pamätný deň rómskeho holokaustu, aby sme podobným zverstvám predchádzali," konštatoval bývalý splnomocnenec vlády SR pre rómske komunity Peter Pollák.
Zároveň pripomenul dnešnú súvisiacu akciu Národnej transfúznej stanice v podobe darovania krvi v NR SR. "Všetci, Rómovia, bieli aj ľudia rôznych farieb, máme rovnakú krv, ktorá môže pomôcť iným. V tomto sme si všetci rovní," zdôraznil Pollák.
Panelová výstava, ktorá potrvá do 8. augusta, je z Múzea rómskej komunity v Brne a Vlastivedného múzea v Hanušovciach nad Topľou. Prezrádza, že v okrese Vranov nad Topľou z 35.334 obyvateľov v roku 1942 bolo 3115 Rómov. Pre nich v júli 1942 zriadili v hanušovskom kaštieli pracovný tábor. Okrem budovania tamojšej železnice pracovali aj na iných stavbách na Slovensku. České dokumenty potvrdzujú, že z ich 6500 Rómov sa z koncentračných táborov vrátilo 583 väzňov.
Expozícia približuje nástup fašizmu v rokoch 1933 až 1945. Nemecký zákon o ochrane národa a štátu (28.2.1933) označil Rómov za asociálov, gaunerskú populáciu. Návštevník výstavy sa dozvedá o zámeroch nacistickej vedy, preventívnych opatreniach voči Rómom, ktorí mali zákaz kočovania, chodenia deti do škôl a iné obmedzenia ľudských práv a slobôd. Tie vyústili do konečného riešenia rómskej otázky v podobe deportácií do koncentračných táborov, vytetovania čísiel, nútenej práci a pobyte v neznesiteľných podmienkach až po smrť v plynovej komore. Celkový počet rómskych obetí v Európe počas druhej svetovej vojny sa odhaduje na 300.000 až 500.000 osôb.
"Deň rómskeho holokaustu je dôležitý pamätný deň pre Rómov, kedy ich etnikum malo byť vyhladené. Bohužiaľ, aj dnes existujú podobné snahy a preto je potrebné nezabúdať na dávnu minulosť a pripomínať si historické súvislosti," povedala predsedníčka Výboru NR SR pre ľudské práva a národnostné menšiny Erika Jurinová na otvorení výstavy, na ktorom nechýbali rómske piesne.
Podľa poslanca NR SR a zástupcu občianskeho združenia Romaintegra Petra Polláka je to výstava znázorňujúca, ako autori druhej svetovej vojny na čele s Adolfom Hitlerom chceli zlikvidovať určité národy z tohto sveta. Podľa nacistov boli Židia, Rómovia i Slovania podradné rasy, pre ktoré zriadili koncentračné tábory.
"Rómsky holokaust bol dlho utajovaný a o špeciálnom cigánskom tábore sa nehovorilo počas totalitného režimu ani po jeho páde. Až posledných päť rokov sú zverejňované fakty. V cigánskom tábore boli ešte horšie podmienky ako v židovskom. Všetkých 2897 rómskych mužov, žien a detí, ktorí sa v ňom v tú noc nachádzali, boli poslaní do plynovej komory, nikto z nich neprežil. Preto si uctievame pamätný deň rómskeho holokaustu, aby sme podobným zverstvám predchádzali," konštatoval bývalý splnomocnenec vlády SR pre rómske komunity Peter Pollák.
Zároveň pripomenul dnešnú súvisiacu akciu Národnej transfúznej stanice v podobe darovania krvi v NR SR. "Všetci, Rómovia, bieli aj ľudia rôznych farieb, máme rovnakú krv, ktorá môže pomôcť iným. V tomto sme si všetci rovní," zdôraznil Pollák.
Panelová výstava, ktorá potrvá do 8. augusta, je z Múzea rómskej komunity v Brne a Vlastivedného múzea v Hanušovciach nad Topľou. Prezrádza, že v okrese Vranov nad Topľou z 35.334 obyvateľov v roku 1942 bolo 3115 Rómov. Pre nich v júli 1942 zriadili v hanušovskom kaštieli pracovný tábor. Okrem budovania tamojšej železnice pracovali aj na iných stavbách na Slovensku. České dokumenty potvrdzujú, že z ich 6500 Rómov sa z koncentračných táborov vrátilo 583 väzňov.
Expozícia približuje nástup fašizmu v rokoch 1933 až 1945. Nemecký zákon o ochrane národa a štátu (28.2.1933) označil Rómov za asociálov, gaunerskú populáciu. Návštevník výstavy sa dozvedá o zámeroch nacistickej vedy, preventívnych opatreniach voči Rómom, ktorí mali zákaz kočovania, chodenia deti do škôl a iné obmedzenia ľudských práv a slobôd. Tie vyústili do konečného riešenia rómskej otázky v podobe deportácií do koncentračných táborov, vytetovania čísiel, nútenej práci a pobyte v neznesiteľných podmienkach až po smrť v plynovej komore. Celkový počet rómskych obetí v Európe počas druhej svetovej vojny sa odhaduje na 300.000 až 500.000 osôb.
