Bratislava 4. februára (Teraz.sk-OTS) - Najúčinnejší spôsob ako si vytvoriť zásoby vody na suché obdobia je výstavba nádrží.

Potreba výstavby nádrží je zakotvená v zákone č. 364/2004 Z.z. tzv. „vodnom zákone“, v ktorom sa uvádza, že správa vodných tokov (štát) zahŕňa vytváranie podmienok na odber povrchovej vody z vodných tokov na závlahy a iné účely (§48, odst.3, písm. h.i.).

Rámcová smernica o vodách SMERNICA 2000/60/ES EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY z 23. októbra 2000 konštatuje, že (1) „Voda nie je komerčný výrobok ako iné výrobky, ale skôr dedičstvo, ktoré treba chrániť, brániť a nakladať s ním ako takým“. (15) Zásobovanie vodou je službou verejného záujmu, ako je to definované v oznámení komisie o službách verejného záujmu v Európe. (16) Trvalo udržateľné hospodárenie s vodou je potrebné začleniť aj do ďalších sektorov politiky spoločenstva, ako je energetika, doprava, poľnohospodárstvo, rybné hospodárstvo, regionálna politika a cestovný ruch. (41) Čo sa týka množstva vody, majú byť stanovené všeobecné princípy regulácie odberov a vzdúvania vôd, aby sa zabezpečila trvalá environmentálna udržateľnosť dotknutých vodných systémov.

Vodné dielo Slatinka má slúžiť ako akumulačná nádrž v povodí Hrona, na rieke Slatine nad Zvolenom. Hlavným účelom diela je „nadlepšovanie“ prietokov Hrona, resp. akumulácia vody počas vyšších prietokov a jej vypúšťanie do toku v období sucha. Pre vodnú flóru a faunu a predovšetkým pre odberateľov, je nevyhnutné zabezpečiť dostatočné množstvo vody v rieke v každom období, čo predpokladá zabezpečenie dostatočného minimálneho bilančného prietoku v Hrone pod Veľkými Kozmálovcami.

„Nadlepšovaním“ prietokov Hrona (čiže dotovaním z nádrže VD Slatinka) v profile zdrže Veľké Kozmálovce bude zvýšený minimálny bilančný prietok zo súčasných 6,6 m3/s na cca 12,0 m3/s. Zároveň budú pokryté zvýšené odbery vody pre AEMO (Atómovú elektráreň Mochovce), závlahy, rybníky a priemysel mesta Levice v období sucha.

Foto: VODOHOSPODÁRSKA VÝSTAVBA, ŠTÁTNY PODNIK

VD Slatinka má aj ďalšie významné úlohy: znižovanie povodňových prietokov na Slatine a Hrone, výrobu elektrickej energie v malej vodnej elektrárni i rekreačný prínos nádrže pre široké okolie.
V súčasnosti sa odbery vody realizujú na úkor prietokov rieky, čím výrazne trpí životné prostredie v okolí Hrona a v celej údolnej nive. Aj poľnohospodári zaznamenali výrazný pokles spodnej vody v oblasti dolného Pohronia, pod Slovenskou bránou.

História projektu VD Slatinka
Navrhnutá koncepcia predpokladala vybudovať tri nádrže: Slatinku ako akumulačnú, Môťovú ako vyrovnávaciu a Veľké Kozmálovce ako nárazovú nádrž. Z tejto sústavy boli postupne vybudované nádrže Môťová (v rokoch 1953–58) a Veľké Kozmálovce (1985 – 88). Hlavná nádrž sústavy Slatinka – nie je vybudovaná dodnes, napriek tomu, že jej výstavbu preferujú základné vodohospodárske koncepčné materiály: Koncepcia vodohospodárskej politiky SR a Generel ochrany a racionálneho využívania vôd. Zakotvená je tiež v hlavných územnoplánovacích dokumentoch SR: Koncepcii územného rozvoja Slovenska, aj v ÚPN VÚC Banskobystrického kraja.

S intenzívnou prípravou Vodného diela Slatinka začala Vodohospodárska výstavba, š.p. v osemdesiatych rokoch. V roku 1987 bol vypracovaný a následne schválený projekt stavby. Súbežne sa začali práce na výkupoch pozemkov, ktoré neboli ukončené pre nedostatok finančných prostriedkov a v roku 1989 bola príprava stavby kvôli financiám pozastavená. Následne stratilo už vydané územné rozhodnutie platnosť. Vykúpená bola ale už značná časť pozemkov a nehnuteľností na území nádrže, vrátane rodinných domov v obci Slatinka, ktorá mala byť zatopená.

Zásady ekologicky optimálneho využívania vody ako súčasti krajiny, nevyhnutná potreba úžitkovej vody pre poľnohospodárstvo a priemysel Pohronia od Zvolena až po Levice sú premietnuté do projektu Vodného diela Slatinka. Jeho prevádzka sa stane prínosom pre ekológiu toku i okolitú krajinu. Prvé kladné záverečné stanovisko z procesu posudzovania vplyvov na životné prostredie získal podnik v roku 1996. Platnosť záverečného stanoviska nebola časovo neobmedzená.Vtedy Združenie Slatinka podalo podnet na Ústavný súd SR s odôvodnením, že členom Združenia boli v priebehu procesu posudzovania upreté ich občianske práva.

Problém bol vtom, že podnik začal proces posudzovania vplyvov podľa zákona č. 127/1994 Z.z, ktorý vstúpil do platnosti asi mesiac po začatí tohto procesu. Nakoľko bol podnik informovaný o pripravovanom zákone, posudzovanie od začiatku prebiehalo v rozsahu, ktorý vyhovoval už novému a prísnejšiemu zákonu. Toto využilo Združenie Slatinka a argumentovalo, že sa nemohlo od začiatku vyjadriť k posudzovanému zámeru. Problém nebol teda v negatívnom vplyve vodného diela Slatinka na životné prostredie, ale bolo treba nájsť procesnú chybu a to sa Združeniu Slatinka podarilo.

Dna 8. novembra 2001 Ústavný súd SR pod číslom II.US 58/01-69 vydal nález týkajúci sa posudzovania zámeru „Nadlepšovanie prietokov Hrona". V náleze konštatoval porušenie základných práv Ing. Martiny Pavlíkovej, Ing. Valtera Repku, MVDr. Pavla Lietera a občianskeho Združenia Slatinka podľa čl. 45 Ústavy SR postupom Ministerstva životného prostredia SR pri posudzovaní vplyvov uvedeného zámeru na životne prostredie podľa zákona číslo 127/1994 Z.z.

Podnik oslovil Ústavný súd so žiadosťou o vysvetlenie, či je záverečné stanovisko platné, alebo nie. Ústavný súd odpovedal, že posúdenie, či záverečné stanovisko Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky zo 4. apríla 1996 vydané v konaní, v ktorom Ústavný súd SR zistil pochybenie, bude považované za platné, patrí podľa § 23 zákona č. 127/1994 Z.z. už príslušnému „povoľujúcemu orgánu", a nie Ústavnému súdu.

V roku 2006 začal platiť nový zákon o posudzovaní vplyvov na životné prostredie č. 24/2006 Z.z., ktorý zaviedol obmedzenú platnosť záverečného stanoviska a aj možnosť predĺženia platnosti záverečných stanovísk vydaných podľa pôvodného zákona č. 127/1994 Z.z.. Podnik požiadal MŽP SR v roku 2007 o predĺženie platnosti záverečného stanoviska z roku 1996.

Vzhľadom na nález Ústavného súdu SR a v snahe vyhnúť sa konfliktom so Združením Slatinka sa MŽP SR rozhodlo nepredĺžiť záverečné stanovisko a požiadalo podnik o zopakovanie procesu posudzovania vplyvov na životné prostredie. Zopakovaný proces posudzovania vplyvov pre VD Slatinka sa skončil opäť kladným záverečným stanoviskom MŽP SR vydaným v roku 2009. Takže z hľadiska vplyvov na životné prostredia je VD Slatinka v poriadku. Združeniu Slatinka sa ale stanovisko MŽP nepozdávalo a keďže odborné argumenty chýbali, znova napadli už druhé záverečné stanovisko na Ústavnom súde. Do dnešného dňa Ústavný súd v predmetnej veci nerozhodol.

Ústavný súd však už v roku 2002 konštatoval, že posúdenie, či záverečné stanovisko Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky bude považované za platné, patrilo už príslušnému „povoľujúcemu orgánu", a nie ústavnému súdu.

Podnik postupuje podľa platnej legislatívy, zabezpečuje zákonom stanovené vyjadrenia, stanoviská, štúdie, dokumentáciu a podklady a predkladá ich na príslušné orgány. Všetko to stoji nemalé prostriedky...

Čerpanie prostriedkov na VD Slatinka

Na rok 2013 neboli Ministerstvu životného prostredia SR (ani organizácii podriadenej rezortu ŽP) pridelené zo štátneho rozpočtu SR žiadne prostriedky na prípravu alebo realizáciu stavby. Prípravu VD Slatinka realizuje Vodohospodárska výstavba, štátny podnik z vlastných zdrojov a v nasledujúcich rokoch ju bude financovať aj zo štátneho rozpočtu a bankových úverov.

VD Slatinka je podľa zákona „verejnou prácou“. Preto je možné na jeho výstavbu použiť aj prostriedky zo zdrojov Európskej únie.

Predpokladané náklady na realizáciu stavby podľa dokumentácie pre územné rozhodnutie z roku 2010 sú približne 86 mil.,- € bez DPH. Celkové náklady budú spresnené v projekte stavby a projektovej žiadosti o pridelenie financií z fondov EÚ.

Aktuálny stav prípravy VD Slatinka
Štátny podnik zabezpečil viaceré podkladové štúdie a dokumentácie potrebné na prípravu Vodného diela Slatinka. Dňa 27.11.2012 podal VV, š.p. návrh na vydanie územného rozhodnutia na stavebnom úrade vo Zvolenskej Slatine.

Podnik získal kladné záverečné stanovisko v procese EIA, zabezpečil dokumentáciu pre územné rozhodnutie, podklady k vyňatiu pôdy, stanoviská dotknutých orgánov a organizácií a ďalšie podklady potrebné k územnému konaniu v zmysle stavebného zákona.

Predpokladaný začiatok výstavby

V prípade bezproblémového priebehu pri získavaní ďalších povolení, podkladov a po zabezpečení financovania stavby odhaduje VV, š.p. možný začiatok výstavby začiatkom roka 2015. Nádrž má mať objem 27 miliónov kubických metrov a rozlohu 2,3 štvorcového kilometra. Hrádza má byť vysoká 34 metrov a dlhá 250 metrov. Výstavba by mala trvať najviac tri roky.