K zlepšeniu finančnej gramotnosti mladých ľudí by podľa rezortu školstva prispelo aj zavedenie povinnej maturity z matematiky pre gymnázia a niektoré odborné stredné školy.
Autor TASR
Bratislava 18. septembra (TASR) - Výučba žiakov v oblasti finančnej gramotnosti bola vždy súčasťou obsahu vzdelávania, či už ako prierezová téma na základných školách alebo súčasť ekonomického vzdelávania na stredných školách. Odbor komunikácie a protokolu Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu (MŠVVaŠ) SR pre TASR uviedol, že vytvorilo základ pre finančné vzdelávanie v školách, ktorý sa priebežne aktualizuje a prispôsobuje aktuálnym požiadavkám z praxe.
Na základe uznesenia vlády z júla 2008 bola stratégia vzdelávania vo finančnej oblasti implementovaná do všetkých štátnych vzdelávacích programov. Následne bol ministerstvom školstva schválený Národný štandard finančnej gramotnosti (NŠFG). "Ide o vzdelávací obsah, ktorý si školy zaradia do výchovno-vzdelávacieho procesu, pričom si môžu samy určiť, na akých predmetoch sa tejto téme budú venovať a tiež aké učebné metódy použijú. S rozvíjaním finančnej gramotnosti sa pritom odporúča začať už v predprimárnom vzdelávaní v materských školách," uviedol rezort školstva.
NŠFG vymedzuje šírku poznatkov, zručností a skúseností v oblasti finančného vzdelávania a manažmentu osobných financií. Zároveň popisuje minimálne požiadavky na finančné, ekonomické a právne vzdelávanie žiakov prostredníctvom osvojených kompetencií. "Tie sa v oblasti finančnej gramotnosti postupne zameriavajú od najnižšej úrovne až do momentu absolvovania strednej školy. Dôraz sa kladie na praktické využitie poznatkov a prepojenie s realitou, nielen na nadobudnutie teoretických vedomostí," priblížilo ministerstvo.
K zlepšeniu finančnej gramotnosti mladých ľudí by podľa rezortu školstva prispelo aj zavedenie povinnej maturity z matematiky pre gymnázia a vedné STEM odbory, teda prírodné, technické a lekárske vedy v dvoch úrovniach – akademickej a aplikovanej.
"To, do akej miery školy uplatňujú danú tému v rámci vyučovania, je v ich kompetencii," uviedol rezort školstva. V Pedagogicko-organizačných pokynoch na školský rok 2019/2020 sa základným a stredným školám odporúča pri výučbe finančnej gramotnosti klásť zvýšený dôraz na témy týkajúce sa boja proti korupcii a klientelizmu, ako aj na tému ochrany spotrebiteľa.
Na základe uznesenia vlády z júla 2008 bola stratégia vzdelávania vo finančnej oblasti implementovaná do všetkých štátnych vzdelávacích programov. Následne bol ministerstvom školstva schválený Národný štandard finančnej gramotnosti (NŠFG). "Ide o vzdelávací obsah, ktorý si školy zaradia do výchovno-vzdelávacieho procesu, pričom si môžu samy určiť, na akých predmetoch sa tejto téme budú venovať a tiež aké učebné metódy použijú. S rozvíjaním finančnej gramotnosti sa pritom odporúča začať už v predprimárnom vzdelávaní v materských školách," uviedol rezort školstva.
NŠFG vymedzuje šírku poznatkov, zručností a skúseností v oblasti finančného vzdelávania a manažmentu osobných financií. Zároveň popisuje minimálne požiadavky na finančné, ekonomické a právne vzdelávanie žiakov prostredníctvom osvojených kompetencií. "Tie sa v oblasti finančnej gramotnosti postupne zameriavajú od najnižšej úrovne až do momentu absolvovania strednej školy. Dôraz sa kladie na praktické využitie poznatkov a prepojenie s realitou, nielen na nadobudnutie teoretických vedomostí," priblížilo ministerstvo.
K zlepšeniu finančnej gramotnosti mladých ľudí by podľa rezortu školstva prispelo aj zavedenie povinnej maturity z matematiky pre gymnázia a vedné STEM odbory, teda prírodné, technické a lekárske vedy v dvoch úrovniach – akademickej a aplikovanej.
"To, do akej miery školy uplatňujú danú tému v rámci vyučovania, je v ich kompetencii," uviedol rezort školstva. V Pedagogicko-organizačných pokynoch na školský rok 2019/2020 sa základným a stredným školám odporúča pri výučbe finančnej gramotnosti klásť zvýšený dôraz na témy týkajúce sa boja proti korupcii a klientelizmu, ako aj na tému ochrany spotrebiteľa.