Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Na trh sa uvádzajú ako potraviny, a nie lieky.
Autor TASR
Bratislava 19. októbra (TASR) - Výživových doplnkov na Slovenskom trhu každoročne pribúda. Vlani ich na trh uviedli 2511, za prvý pol rok tohto roku 1317. Výživové doplnky sú koncentrované zdroje jednotlivých alebo kombinácie živín, ako sú vitamíny a minerálne látky, alebo iné látky s výživovým či fyziologickým účinkom. Na trhu ich možno nájsť napríklad vo forme kapsúl, pastiliek, tabliet, pilúl, vrecúšok s práškom, ampuliek s tekutinami či fľašiek s dávkovačom kvapiek.
"Vzhľadom na to, že ide napríklad o koncentrované formy vitamínov, je potrebné si uvedomiť, že predstavujú len doplnenie výživy v tých prípadoch, ak je prirodzená strava nedostatočná alebo organizmus je vystavený väčšej záťaži a podobne," poukazuje hovorkyňa Úradu verejného zdravotníctva (ÚVZ) Lenka Skalická. Pripomenula, že nie všetky sú vhodné pre každého. Väčšina sa napríklad neodporúča pre deti do troch rokoch. Doplnky s vyšším obsahom kofeínu nie sú zase vhodné pre ľudí so srdcovo-cievnym ochorením.
Výživové doplnky sa na trh uvádzajú ako potraviny, a nie lieky, pri ktorých sa musí preukazovať aj ich účinnosť. "Podľa legislatívy musia výrobcovia preukázať a zachovávať zdravotnú bezpečnosť výživového doplnku. Účinnosť sa u potravín – teda ani u výživových doplnkov vo všeobecnosti nepreukazuje. Ak sa však na označení uvedie zdravotné tvrdenie, v takomto prípade možno uviesť len legislatívne povolené zdravotné tvrdenia, ktorým predchádzalo vedecké posúdenie údajov, ktoré zahrňujú aj epidemiologicky-klinické štúdie," vysvetlila Skalická.
Podmienky pre údaje na obaloch výživových doplnkov sa v posledných rokoch sprísnili. Ich dodržiavanie úrady verejného zdravotníctva každoročne kontrolujú. „Výrobcovia si musia dávať pozor napríklad na uvádzanie množstva živín a látok v podobe číselnej hodnoty, rovnako prídavných látok, nesmú chýbať informácie o dávkovaní a v rámci procesu notifikácie musíme predložiť Úradu verejného zdravotníctva napríklad i návrh etikety," priblížila prezidentka Asociácie dodávateľov liekov a zdravotníckych pomôcok Iveta Kelová.
"Vzhľadom na to, že ide napríklad o koncentrované formy vitamínov, je potrebné si uvedomiť, že predstavujú len doplnenie výživy v tých prípadoch, ak je prirodzená strava nedostatočná alebo organizmus je vystavený väčšej záťaži a podobne," poukazuje hovorkyňa Úradu verejného zdravotníctva (ÚVZ) Lenka Skalická. Pripomenula, že nie všetky sú vhodné pre každého. Väčšina sa napríklad neodporúča pre deti do troch rokoch. Doplnky s vyšším obsahom kofeínu nie sú zase vhodné pre ľudí so srdcovo-cievnym ochorením.
Výživové doplnky sa na trh uvádzajú ako potraviny, a nie lieky, pri ktorých sa musí preukazovať aj ich účinnosť. "Podľa legislatívy musia výrobcovia preukázať a zachovávať zdravotnú bezpečnosť výživového doplnku. Účinnosť sa u potravín – teda ani u výživových doplnkov vo všeobecnosti nepreukazuje. Ak sa však na označení uvedie zdravotné tvrdenie, v takomto prípade možno uviesť len legislatívne povolené zdravotné tvrdenia, ktorým predchádzalo vedecké posúdenie údajov, ktoré zahrňujú aj epidemiologicky-klinické štúdie," vysvetlila Skalická.
Podmienky pre údaje na obaloch výživových doplnkov sa v posledných rokoch sprísnili. Ich dodržiavanie úrady verejného zdravotníctva každoročne kontrolujú. „Výrobcovia si musia dávať pozor napríklad na uvádzanie množstva živín a látok v podobe číselnej hodnoty, rovnako prídavných látok, nesmú chýbať informácie o dávkovaní a v rámci procesu notifikácie musíme predložiť Úradu verejného zdravotníctva napríklad i návrh etikety," priblížila prezidentka Asociácie dodávateľov liekov a zdravotníckych pomôcok Iveta Kelová.
