Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Napriek hroziacej smrti, vraždám, čistkám a prenasledovaniu bolo zapojenie žien v odboji značne rozmanité a spektrum ich činnosti veľmi široké.
Autor TASR
Bratislava 26. augusta (TASR) - Počas Slovenského národného povstania zohrali významnú a nezastupiteľnú úlohu aj ženy. Dlhé desaťročia sa však táto skutočnosť opomínala a i preto je v širšej spoločnosti téma žien v SNP a v odboji pomerne málo reflektovaná.
"Keď sa rozprávame o Slovenskom národnom povstaní, tak sa nerozprávame len o aktivitách mužov a boji so zbraňou v ruke. Rovnako relevantnou časťou Povstania bolo zapojenie žien vo všetkej rozmanitosti, ktorú vo svojej činnosti vykonávali, či už je to spravodajská činnosť, alebo informačná, ale taktiež aj podporná. Bez ich aktivít by boj so zbraňou v ruke, ak by nebol nereálny, tak by bol podstatne zložitejší," zdôraznil pre TASR Martin Posch z Historického ústavu Slovenskej akadémie vied, v.v.i.
Napriek hroziacej smrti, vraždám, čistkám a prenasledovaniu bolo zapojenie žien v odboji značne rozmanité a spektrum ich činnosti veľmi široké. Popri účasti na bojových akciách išlo o zásobovanie partizánov potrebným materiálom, cez ošetrovanie ranených až po takú základnú činnosť, akou bolo pranie. "Veď to, či mali muži v horách čisté obväzy, rozhodovalo o živote a smrti, aby sa im napríklad nezapálila rana a nedostali gangrénu," pripomenul historik.
Martin Posch vyzdvihol tiež činnosť žien ako spojok pri získavaní a poskytovaní informácií odboju: "Ženy, a to platí pre celú Európu, boli v tomto podstatne šikovnejšie ako muži, pretože cez okupačné jednotky alebo jednotky protivníka vedeli prejsť ľahšie. Napríklad jedným z častých spôsobov, ktorým dokázali prejsť, získať a poskytnúť informácie, bolo kočíkovanie detí. Takýmto spôsobom sa pašovala do hôr aj strava."
Značná časť odbojovej aktivity v momente, keď je územie obsadené protivníkom, spočíva v takzvanej tichej práci. Ide o získavanie rôznych informácií a ich posúvanie spojencom. Často v nej vynikali práve ženy, medzi nimi napríklad Chaviva Reiková, rodáčka z obce Nadabula, ležiacej neďaleko Rožňavy. Ako päťročná sa v roku 1919 presťahovala s rodičmi do Radvane pri Banskej Bystrici.
V roku 1939 sa rozhodla emigrovať spolu s manželom do mandátneho územia Palestíny, ktorá bola v tom čase pod britskou správou, a neskôr začala úzko spolupracovať s britskými tajnými službami. V lete 1944 sa stala členkou operácie Amsterdam a zapojila sa do SNP. Na územie Slovenského štátu sa vrátila s dvoma misiami.
"Jedna je tá oficiálna - vytvoriť takzvané záchranné trasy pre zostrelených britských a amerických spojeneckých letcov, aby sa dostali do bezpečia, a druhá, tá neoficiálna, ktorú im udelili židovskí predstavitelia, bola získať čo najviac informácií o osude židovskej komunity na Slovensku a ak to bude možné, tak im, samozrejme, pomôcť," spresnil pre TASR historik Martin Posch.
Po potlačení Povstania prešla aj ich skupina na partizánsky spôsob boja. Tábor však začiatkom novembra 1944 prepadli nacistické jednotky a Chavivu Reikovú nacisti zajali, brutálne vypočúvali a mučili. Spolu s ďalšími približne 250 osobami židovskej národnosti ju 20. novembra 1944 v protitankovom zákope pri Kremničke zavraždili.
Medzi popredné predstaviteľky protinacistického odboja patrili aj Beatrix Pospíšilová Čelková, prezývaná Trixi, Hela Volanská, Božena Palacková, Viera Stehlíková, ale počet žien, ktoré sa zapojili do odboja a rôznymi spôsobmi pomáhali SNP, bol nepomerne väčší.
"Keď sa rozprávame o Slovenskom národnom povstaní, tak sa nerozprávame len o aktivitách mužov a boji so zbraňou v ruke. Rovnako relevantnou časťou Povstania bolo zapojenie žien vo všetkej rozmanitosti, ktorú vo svojej činnosti vykonávali, či už je to spravodajská činnosť, alebo informačná, ale taktiež aj podporná. Bez ich aktivít by boj so zbraňou v ruke, ak by nebol nereálny, tak by bol podstatne zložitejší," zdôraznil pre TASR Martin Posch z Historického ústavu Slovenskej akadémie vied, v.v.i.
Napriek hroziacej smrti, vraždám, čistkám a prenasledovaniu bolo zapojenie žien v odboji značne rozmanité a spektrum ich činnosti veľmi široké. Popri účasti na bojových akciách išlo o zásobovanie partizánov potrebným materiálom, cez ošetrovanie ranených až po takú základnú činnosť, akou bolo pranie. "Veď to, či mali muži v horách čisté obväzy, rozhodovalo o živote a smrti, aby sa im napríklad nezapálila rana a nedostali gangrénu," pripomenul historik.
Martin Posch vyzdvihol tiež činnosť žien ako spojok pri získavaní a poskytovaní informácií odboju: "Ženy, a to platí pre celú Európu, boli v tomto podstatne šikovnejšie ako muži, pretože cez okupačné jednotky alebo jednotky protivníka vedeli prejsť ľahšie. Napríklad jedným z častých spôsobov, ktorým dokázali prejsť, získať a poskytnúť informácie, bolo kočíkovanie detí. Takýmto spôsobom sa pašovala do hôr aj strava."
Značná časť odbojovej aktivity v momente, keď je územie obsadené protivníkom, spočíva v takzvanej tichej práci. Ide o získavanie rôznych informácií a ich posúvanie spojencom. Často v nej vynikali práve ženy, medzi nimi napríklad Chaviva Reiková, rodáčka z obce Nadabula, ležiacej neďaleko Rožňavy. Ako päťročná sa v roku 1919 presťahovala s rodičmi do Radvane pri Banskej Bystrici.
V roku 1939 sa rozhodla emigrovať spolu s manželom do mandátneho územia Palestíny, ktorá bola v tom čase pod britskou správou, a neskôr začala úzko spolupracovať s britskými tajnými službami. V lete 1944 sa stala členkou operácie Amsterdam a zapojila sa do SNP. Na územie Slovenského štátu sa vrátila s dvoma misiami.
"Jedna je tá oficiálna - vytvoriť takzvané záchranné trasy pre zostrelených britských a amerických spojeneckých letcov, aby sa dostali do bezpečia, a druhá, tá neoficiálna, ktorú im udelili židovskí predstavitelia, bola získať čo najviac informácií o osude židovskej komunity na Slovensku a ak to bude možné, tak im, samozrejme, pomôcť," spresnil pre TASR historik Martin Posch.
Po potlačení Povstania prešla aj ich skupina na partizánsky spôsob boja. Tábor však začiatkom novembra 1944 prepadli nacistické jednotky a Chavivu Reikovú nacisti zajali, brutálne vypočúvali a mučili. Spolu s ďalšími približne 250 osobami židovskej národnosti ju 20. novembra 1944 v protitankovom zákope pri Kremničke zavraždili.
Medzi popredné predstaviteľky protinacistického odboja patrili aj Beatrix Pospíšilová Čelková, prezývaná Trixi, Hela Volanská, Božena Palacková, Viera Stehlíková, ale počet žien, ktoré sa zapojili do odboja a rôznymi spôsobmi pomáhali SNP, bol nepomerne väčší.
