Medzinárodné spoločenstvo podľa neho však naďalej čelí zásadným výzvam, ktorých riešenie si vyžaduje celosvetovú spoluprácu.
Autor TASR
Bratislava 26. júna (TASR) - Ruská agresia proti Ukrajine ešte zvyšuje potrebu návratu k ideálom Charty Organizácie Spojených národov (OSN) a rešpektovaniu jej princípov. Skonštatoval to minister zahraničných vecí Miroslav Wlachovský pri príležitosti 78. výročia podpisu Charty OSN. Pripomína, že princípy, ktoré stanovuje princípy medzinárodných vzťahov, sú vďaka nadčasovosti a univerzálnosti platné aj dnes. TASR o tom informovali z komunikačného odboru Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí (MZVEZ) SR.
Medzi princípy dokumentu podľa ministra patrí nezasahovanie do záležitostí iných štátov, právo na sebaurčenie, rovnosť a jasné pravidlá na použitie sily. "Svet sa po druhej svetovej vojne zaviazal k dodržiavaniu týchto pravidiel, aby predišiel ďalším zničujúcim konfliktom, pričom hlavnú rolu mala zohrávať Bezpečnostná rada OSN. O to je vážnejšie, že Rusko, nástupnícky štát Sovietskeho zväzu a teda člen Bezpečnostnej rady, po ideáloch Charty hrubo šliape," uviedol Wlachovský.
Šéf slovenskej diplomacie doplnil, že OSN neraz preukázala svoj význam, napríklad pri koordinácii pomoci počas pandémie či boji proti klimatickej kríze. Medzinárodné spoločenstvo podľa neho však naďalej čelí zásadným výzvam, ktorých riešenie si vyžaduje celosvetovú spoluprácu.
Chartu OSN podpísalo 26. júna 1945 celkovo 51 štátov, ktoré zastupovali zhruba 80 percent svetovej populácie. Bolo medzi nimi aj Československo, ktoré sa týmto zaradilo medzi zakladajúcich členov OSN.
Medzi princípy dokumentu podľa ministra patrí nezasahovanie do záležitostí iných štátov, právo na sebaurčenie, rovnosť a jasné pravidlá na použitie sily. "Svet sa po druhej svetovej vojne zaviazal k dodržiavaniu týchto pravidiel, aby predišiel ďalším zničujúcim konfliktom, pričom hlavnú rolu mala zohrávať Bezpečnostná rada OSN. O to je vážnejšie, že Rusko, nástupnícky štát Sovietskeho zväzu a teda člen Bezpečnostnej rady, po ideáloch Charty hrubo šliape," uviedol Wlachovský.
Šéf slovenskej diplomacie doplnil, že OSN neraz preukázala svoj význam, napríklad pri koordinácii pomoci počas pandémie či boji proti klimatickej kríze. Medzinárodné spoločenstvo podľa neho však naďalej čelí zásadným výzvam, ktorých riešenie si vyžaduje celosvetovú spoluprácu.
Chartu OSN podpísalo 26. júna 1945 celkovo 51 štátov, ktoré zastupovali zhruba 80 percent svetovej populácie. Bolo medzi nimi aj Československo, ktoré sa týmto zaradilo medzi zakladajúcich členov OSN.