Bratislava 6. júna (TASR) – K európskej iniciatíve intenzívnej obnovy riek a mokradí sa Slovensko pripája svojou novou vodnou politikou. Pri príležitosti Medzinárodného dňa životného prostredia (5. 6.) to pripomínajú zástupcovia Svetového fondu na ochranu prírody (WWF) Slovensko, ktorí na koncepcii vodnej politiky do roku 2030, schválenej v stredu (1. 6.) vládou, spolupracovali.

Riaditeľka WWF Slovensko Miroslava Plassmann upozornila, že prijatie novej koncepcie vodnej politiky je prvý, hoci nevyhnutný a zásadný krok. "Teraz musia nasledovať reálne projekty, ktoré budú tam, kde je to bezpečné, vracať riekam priestor, ktorý sme im zobrali, obnovovať život v riekach aj na ich brehoch a v konečnom dôsledku vytvoria aj atraktívne priestory pre rekreáciu ľudí, ktorí pomaly zabúdajú žiť pri riekach a s riekami,“ uviedla.

Realizáciu schválenej koncepcie by podľa jej slov mali predstavovať projekty obnovy starých riečnych ramien, rozvoľňovania riek na miestach, kde to pomôže zmierniť sucho a stratu biodiverzity, rovnako obnova mokradí aj rašelinísk. "Mali by sme vidieť aj odstraňovanie hatí a prehradení na riekach, ktoré už neplnia funkciu a nanovo by sa spolu s odborníkmi malo určiť, kde a či sú na našich riekach ešte lokality vhodné na stavbu malých vodných elektrární (MVE) bez dosahov na životné prostredie,“ avizovala Plassmann.

Pripomenula aj celoeurópsky rámec podpory projektov obnovy prírody prostredníctvom novej legislatívy Nature Restoration Law, ktorú Európska komisia plánuje predstaviť 22. júna. "Má obsahovať konkrétne revitalizačné ciele, a to práve v oblasti riek, mokradí, ale aj ďalších ekosystémov, ktoré pomáhajú zadržiavať vodu v krajine a zmierňovať dosahy klimatickej zmeny," zdôraznila Plassmann.

Pripomenula v tejto súvislosti význam ekosystémov pre zmierňovanie extrémnych prejavov zmeny klímy, spôsobujúcich škody. "Len na Slovensku napríklad povodne v rokoch 2016 až 2021 spôsobili škody za vyše 41 miliónov eur a rok 2021 bol aj u nás z pohľadu povodní rekordný," dodala Plassmann.