80. výročie oslobodenia
Všetky správy
Niektoré vakcíny proti vírusom je zasa potrebné každý rok preočkovať. Najznámejšou je chrípková vakcína.
Autor TASR
Bratislava 4. decembra (TASR) – Vývoj vakcíny proti ochoreniu COVID-19 nadväzuje na predchádzajúci výskum vakcín. Vo videu na sociálnej sieti to uviedla riaditeľka Štátneho ústavu pre kontrolu liečiv Zuzana Baťová, ktorá vysvetlila, ako je možné, že vakcínu proti novému koronavírusu dokázali vyvinúť za niekoľko mesiacov, keď výroba lieku či vakcíny trvá roky.
„Mali sme pandémie koronavírusov SARS a MERS v minulých rokoch, a napríklad vakcína proti MERS už bola pomerne ďaleko, avšak nedokončil sa jej výskum ani registrácia, pretože pandémia pominula skôr," uviedla a zdôraznila, že požiadavky na lieky vrátane vakcín sú veľmi prísne, všetky musia spĺňať vysoké požiadavky na farmaceutickú kvalitu, účinnosť a zároveň bezpečnosť. Od týchto požiadaviek sa nedá podľa jej slov nijakým spôsobom upustiť.
Ako ďalej priblížila, vedci sa opierajú o poznatky starších výsledkov, najmä z vývoja vakcíny na koronavírusové ochorenie MERS. Dorábajú sa niektoré predklinické štúdie a pokračuje sa klinickými štúdiami. „Preto je možné, že vývoj vakcíny na ochorenie COVID-19 je takýto zrýchlený," zdôraznila s tým, že výskumníci nezačínajú od nuly.
Taktiež uviedla, že nároky na bezpečnosť sú stále rovnaké. Práve regulátori, ktorí budú vakcínu registrovať, sú garanciou toho, že vakcína, ktorá prejde registračným procesom, bude určite bezpečná a účinná.
Doklady a údaje o jej účinnosti sa však budú dopĺňať spolu s tým, ako bude počet očkovaných ľudí pribúdať. Podľa šéfky Štátneho ústavu pre kontrolu liečiv je nateraz veľmi ťažké odhadnúť, aké bude dávkovanie a v akých intervaloch bude potrebné vakcinovať proti novému koronavírusu.
Tiež poukázala na to, že je dôležité spoznať, ako sa bude vírus správať. Zdôraznila, že prirodzenou vlastnosťou každého vírusu je mutácia, takže každý vírus v nejakej miere a v nejakom období zmutuje. To však podľa odborníčky neznamená, že mutácia musí automaticky ovplyvniť účinnosť danej vakcíny.
Povedala, že niektoré vakcíny fungujú aj desať rokov alebo doživotne. Príkladmi sú očkovania proti osýpkam alebo proti rubeole. Niektoré vakcíny proti vírusom je zasa potrebné každý rok preočkovať. Najznámejšou je chrípková vakcína. „Nateraz ale nemáme odhad ani údaje o tom, aby sme vedeli povedať, že či to bude celoživotné očkovanie alebo bude potrebné napríklad každý rok preočkovať, ako je to pri chrípke," uzavrela.
„Mali sme pandémie koronavírusov SARS a MERS v minulých rokoch, a napríklad vakcína proti MERS už bola pomerne ďaleko, avšak nedokončil sa jej výskum ani registrácia, pretože pandémia pominula skôr," uviedla a zdôraznila, že požiadavky na lieky vrátane vakcín sú veľmi prísne, všetky musia spĺňať vysoké požiadavky na farmaceutickú kvalitu, účinnosť a zároveň bezpečnosť. Od týchto požiadaviek sa nedá podľa jej slov nijakým spôsobom upustiť.
Ako ďalej priblížila, vedci sa opierajú o poznatky starších výsledkov, najmä z vývoja vakcíny na koronavírusové ochorenie MERS. Dorábajú sa niektoré predklinické štúdie a pokračuje sa klinickými štúdiami. „Preto je možné, že vývoj vakcíny na ochorenie COVID-19 je takýto zrýchlený," zdôraznila s tým, že výskumníci nezačínajú od nuly.
Taktiež uviedla, že nároky na bezpečnosť sú stále rovnaké. Práve regulátori, ktorí budú vakcínu registrovať, sú garanciou toho, že vakcína, ktorá prejde registračným procesom, bude určite bezpečná a účinná.
Doklady a údaje o jej účinnosti sa však budú dopĺňať spolu s tým, ako bude počet očkovaných ľudí pribúdať. Podľa šéfky Štátneho ústavu pre kontrolu liečiv je nateraz veľmi ťažké odhadnúť, aké bude dávkovanie a v akých intervaloch bude potrebné vakcinovať proti novému koronavírusu.
Tiež poukázala na to, že je dôležité spoznať, ako sa bude vírus správať. Zdôraznila, že prirodzenou vlastnosťou každého vírusu je mutácia, takže každý vírus v nejakej miere a v nejakom období zmutuje. To však podľa odborníčky neznamená, že mutácia musí automaticky ovplyvniť účinnosť danej vakcíny.
Povedala, že niektoré vakcíny fungujú aj desať rokov alebo doživotne. Príkladmi sú očkovania proti osýpkam alebo proti rubeole. Niektoré vakcíny proti vírusom je zasa potrebné každý rok preočkovať. Najznámejšou je chrípková vakcína. „Nateraz ale nemáme odhad ani údaje o tom, aby sme vedeli povedať, že či to bude celoživotné očkovanie alebo bude potrebné napríklad každý rok preočkovať, ako je to pri chrípke," uzavrela.
