Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Bývalý šéf analytikov spochybnil, ako vedenie ministerstva pristúpilo k pandémii.
Autor TASR
Bratislava 1. februára (TASR) – Z Inštitútu vzdelávacej politiky (IVP), ktorý je analytickým útvarom Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu SR, odchádza jeho bývalý riaditeľ Michal Rehúš. Informoval o tom v pondelok na sociálnej sieti s tým, že jedným z dôvodov odchodu je fakt, že trom jeho kolegom nepredĺžili koncom roka 2020 zmluvu a museli z ministerstva školstva odísť.
Podľa slov Rehúša vedenie rezortu školstva nedbalo na to, že žiadal ich zotrvanie a daný projekt sa predĺžil do 30. júna a že v štátnom rozpočte boli vyčlenené finančné prostriedky na analytické kapacity, ktoré boli podľa ministra financií určené aj na udržanie analytikov pôsobiacich vďaka eurofondom. Za jeho odchodom sú podľa neho aj ďalšie príčiny. Poukázal na to, že v prvých týždňoch nástupu nového šéfa rezortu Branislava Gröhlinga (SaS) bola komunikácia takmer nulová. "Situácia vyústila do organizačnej zmeny, v rámci ktorej bola riadením IVP poverená Zuzana Baranovičová a ja som sa stal riaditeľom odboru stratégie v rámci IVP," opísal Rehúš. Bývalý šéf IVP poznamenal, že okrem iného žiadali otvorené a seriózne výberové konanie na post generálneho riaditeľa IVP.
Bývalý šéf analytikov spochybnil, ako vedenie ministerstva pristúpilo k pandémii. "Spôsob, akým súčasné vedenie ministerstva (ne)rieši vzdelávanie počas aktuálnej krízy, je škandál, a ak sa radikálnym spôsobom nezmení prístup, dôsledky pre niektoré skupiny žiakov môžu byť fatálne," uvádza.
IVP mal s rezortom školstva spory už v roku 2020, keď inštitút zverejnil výsledky z dotazníkového zberu údajov o priebehu dištančnej výučby počas prvej vlny pandémie nového koronavírusu. "Alarmujúce výsledky (desaťtisíce detí zostali bez prístupu k vzdelávaniu) sme chceli zverejniť čo najskôr, aby sme informovali verejnosť a aby sa prijali okamžité riešenia," uviedol Rehúš. Ako pripustil, fungovanie IVP za žiadneho ministra či ministerky školstva nebolo jednoduché.
Na problémy v IVP poukázal v pondelok aj predseda mimoparlamentnej strany Spolu Juraj Hipš. Podľa neho je rozpad IVP signálom, že minister školstva odmieta prijať zistenia analytikov. "Analytici tu však nie sú na to, aby vytvárali pekné bájky. Majú opisovať realitu," poznamenal Hipš. Doterajšiu prácu analytikov zároveň ocenil.
Podľa slov Rehúša vedenie rezortu školstva nedbalo na to, že žiadal ich zotrvanie a daný projekt sa predĺžil do 30. júna a že v štátnom rozpočte boli vyčlenené finančné prostriedky na analytické kapacity, ktoré boli podľa ministra financií určené aj na udržanie analytikov pôsobiacich vďaka eurofondom. Za jeho odchodom sú podľa neho aj ďalšie príčiny. Poukázal na to, že v prvých týždňoch nástupu nového šéfa rezortu Branislava Gröhlinga (SaS) bola komunikácia takmer nulová. "Situácia vyústila do organizačnej zmeny, v rámci ktorej bola riadením IVP poverená Zuzana Baranovičová a ja som sa stal riaditeľom odboru stratégie v rámci IVP," opísal Rehúš. Bývalý šéf IVP poznamenal, že okrem iného žiadali otvorené a seriózne výberové konanie na post generálneho riaditeľa IVP.
Bývalý šéf analytikov spochybnil, ako vedenie ministerstva pristúpilo k pandémii. "Spôsob, akým súčasné vedenie ministerstva (ne)rieši vzdelávanie počas aktuálnej krízy, je škandál, a ak sa radikálnym spôsobom nezmení prístup, dôsledky pre niektoré skupiny žiakov môžu byť fatálne," uvádza.
IVP mal s rezortom školstva spory už v roku 2020, keď inštitút zverejnil výsledky z dotazníkového zberu údajov o priebehu dištančnej výučby počas prvej vlny pandémie nového koronavírusu. "Alarmujúce výsledky (desaťtisíce detí zostali bez prístupu k vzdelávaniu) sme chceli zverejniť čo najskôr, aby sme informovali verejnosť a aby sa prijali okamžité riešenia," uviedol Rehúš. Ako pripustil, fungovanie IVP za žiadneho ministra či ministerky školstva nebolo jednoduché.
Na problémy v IVP poukázal v pondelok aj predseda mimoparlamentnej strany Spolu Juraj Hipš. Podľa neho je rozpad IVP signálom, že minister školstva odmieta prijať zistenia analytikov. "Analytici tu však nie sú na to, aby vytvárali pekné bájky. Majú opisovať realitu," poznamenal Hipš. Doterajšiu prácu analytikov zároveň ocenil.
