Quantcast
Spravodajský portál Tlačovej agentúry Slovenskej republiky
Sobota 2. november 2024
< sekcia Slovensko

Z. Kusá: Ústava pomenúva základný morálny poriadok spoločnosti

Na archívnej snímke Ústava Slovenskej republiky. Foto: TASR - Jakub Kotian

Veľké obavy má sociologička s kompetenciami vzdelávacieho systému učiť deti chápať časť ustanovení ústavy ako základné etické princípy priateľského spolunažívania a solidarity.

Bratislava 25. augusta (TASR) - Ústava pomenúva základný morálny poriadok spoločnosti, ktorá má ambíciu byť demokratická a v praxi plnohodnotne uznávať ľudské práva. Pre sociológov, ktorí sa zaoberajú spoločenskou morálkou, verejnými politikami, ale aj všeobecne verejnou mienkou a vývojom postojov k spoločenským menšinám najrôznejšieho druhu, je veľmi dôležité nielen samotné znenie ústavy, ale aj to, kto a ako ústavu a jej články sprítomňuje v spoločenskom živote. Pre TASR to uviedla Zuzana Kusá zo Sociologického ústavu Slovenskej akadémie vied (SAV).

"Nemyslím len na odvolávky v dôvodových správach prijímanej legislatívy a citovanie v rozhodnutiach Ústavného súdu, ale ako sa s ústavou pracuje a uvažuje o dôsledkoch jej jednotlivých ustanovení vo verejných diskusiách. A najmä, ako školy pracujú s ústavou vo výchovno-vzdelávacom procese," poznamenala sociologička. Veľké obavy má práve s kompetenciami vzdelávacieho systému učiť deti chápať časť ustanovení ústavy ako základné etické princípy priateľského spolunažívania a solidarity. "Je pravda, že existujú chvályhodné iniciatívy ako olympiáda ľudských práv pre stredoškolských študentov. Ústava a osobitne jej články týkajúce sa základných princípov vzťahu k iným ľudským bytostiam, by mali byť súčasťou výchovy už na základnej škole, ak nie v škole materskej," tvrdí Kusá.

Pretože podľa sociologičky tieto princípy, napríklad princíp rovnosti, dôstojnosti, nediskriminácie, ale aj takzvaných sociálnych práv, vyžadujú spojenie rozumovej a citovej výchovy. "Len v tomto spojení sa deti môžu naučiť, precítiť a porozumieť zmysel rôznych pravidiel, ktoré inak považujú za bezobsažné či svojvôľu. Z môjho výskumného pozorovania každodenného života na základných školách sa, žiaľ, zdá, že povedomie o ústave sa často zužuje len na informácie o orgánoch tohto štátu a politických právach a učitelia nemajú pedagogickú povinnosť a časť ani odvahu zamedziť či zastaviť výsmech, ponižovanie a vyčleňovanie medzi deťmi," poznamenala sociologička. Ako doplnila, niektorí pri tom majú pocit, že ochraňujú ústavné právo detí na slobodu názoru. "Dôsledok desaťročia chýbajúcej ľudskoprávnej výchovy nedáva nádej, že nová generácia prinesie do spoločenského života viac ľudskosti a bude spravovať verejné veci vernejšie duchu ústavy, než sa to darilo doteraz," povedala.