Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Aby to tu o pol roka alebo o mesiac nevyzeralo podobne, asi bude potrebné hovoriť aj o zmenách zákonov, vyhlásil minister životného prostredia Ján Budaj.
Autor TASR
,aktualizované Jasov 6. júna (TASR) – Do sobotňajšieho čistenia úseku rieky Bodva v katastri obce Jasov v okrese Košice-okolie, ktorú zaplavil najmä plastový odpad, sa zapojili desiatky dobrovoľníkov z blízkej osady. Čistenie vodného toku je súčasťou pracovných aktivít envirorezortu pri príležitosti pripomenutia si Svetového dňa životného prostredia. Ako počas tlačového brífingu povedal minister životného prostredia SR Ján Budaj (OĽaNO), návrhy, ktoré vyplynú zo stretnutia v Jasove, prednesie na Koaličnej rade. Plánuje tiež zmeny legislatívy.
„Prišli sme sem práve preto, aby sme nevideli len tento spôsob, akým sa už vzniknutá odpadová katastrofa rieši, ale aby sme s domácimi hovorili o tom, ako jej predísť. Aby to tu o pol roka alebo o mesiac nevyzeralo podobne, asi bude potrebné hovoriť aj o zmenách zákonov a asi aj o zmenách vyhlášok a celej práce s odpadmi,“ povedal. Podľa neho by sa mali nastaviť nové pravidlá tak, aby obyvateľov osád motivovali triediť odpad.
Významnú časť systémového riešenia podľa ministra predstavuje zálohovanie PET fliaš a plechoviek, práve tie tvoria významnú časť odpadu, ktorý sa dostáva do vodných tokov. Ako hovorí, zhodnocovať by sa mali aj plastové fľaše bez čiarových kódov. „Musíme zákon upraviť tak, aby aj tento plastový odpad bol lukratívny materiál, ktorý budú zbierať,“ vysvetlil. Ministerstvo životného prostredia (MŽP) SR dodalo, že PET fľaše sa v rieke odierajú o dno či brehy a tvoria sa mikroplasty, ktoré prenikajú do potravinového reťazca rýb a cez ne aj do iných organizmov.
Keďže je podľa poslankyne Národnej rady SR za SaS Anny Zemanovej predpoklad, že odpad vzniká práve v sociálne vylúčených spoločenstvách, opatrenie zapojiť aktivačných pracovníkov do odstraňovania lokálnych znečistení je podľa nej na mieste. „V programovom vyhlásení vlády máme nové nastavenie aktivačných prác a tohto mechanizmu tak, aby vznikli možno nejaké zelené hliadky, ktoré by boli súčasťou takýchto aktivačných prác a ktoré by dohliadali na prevenciu,“ povedala. Pripomenula, že na Slovensku je podobne znečistených úsekov viac, a to napríklad na rieke Hornád, Poprad či vo vodnej nádrži Ružín.
Ako spresnil starosta Jasova Marián Dzurik, do sobotňajšej akcie sa zapojilo viac ako 60 obyvateľov osady v katastri obce, ktorí sa spolupodieľali na prácach pri odstraňovaní a triedení odpadu. Uskutočňovali ho aj pomocou techniky správcu vodného toku, ktorým je Slovenský vodohospodársky podnik (SVP), a spoločnosti Kosit, ktorá sa zaoberá odpadovým hospodárstvom. Financie získané z predaja druhotných surovín by mali poputovať späť do obce, využiť ich chcú na likvidáciu ďalších čiernych skládok. V čistení Bodvy chcú postupne pokračovať.
Obec vlani zlikvidovala za sumu 50.000 eur aj nelegálnu skládku. V okolí Jasova a Medzeva vznikli spolu dve zábrany na zachytávanie odpadu, ktorý sa do rieky dostáva naplavením z brehu. Podľa prednostu Jasova Kamila Münnicha v rámci čistenia osady z nej týždenne vyvezú štyri až päť kontajnerov odpadu. Zriadiť chcú aj zberný dvor.
„Prišli sme sem práve preto, aby sme nevideli len tento spôsob, akým sa už vzniknutá odpadová katastrofa rieši, ale aby sme s domácimi hovorili o tom, ako jej predísť. Aby to tu o pol roka alebo o mesiac nevyzeralo podobne, asi bude potrebné hovoriť aj o zmenách zákonov a asi aj o zmenách vyhlášok a celej práce s odpadmi,“ povedal. Podľa neho by sa mali nastaviť nové pravidlá tak, aby obyvateľov osád motivovali triediť odpad.
Významnú časť systémového riešenia podľa ministra predstavuje zálohovanie PET fliaš a plechoviek, práve tie tvoria významnú časť odpadu, ktorý sa dostáva do vodných tokov. Ako hovorí, zhodnocovať by sa mali aj plastové fľaše bez čiarových kódov. „Musíme zákon upraviť tak, aby aj tento plastový odpad bol lukratívny materiál, ktorý budú zbierať,“ vysvetlil. Ministerstvo životného prostredia (MŽP) SR dodalo, že PET fľaše sa v rieke odierajú o dno či brehy a tvoria sa mikroplasty, ktoré prenikajú do potravinového reťazca rýb a cez ne aj do iných organizmov.
Keďže je podľa poslankyne Národnej rady SR za SaS Anny Zemanovej predpoklad, že odpad vzniká práve v sociálne vylúčených spoločenstvách, opatrenie zapojiť aktivačných pracovníkov do odstraňovania lokálnych znečistení je podľa nej na mieste. „V programovom vyhlásení vlády máme nové nastavenie aktivačných prác a tohto mechanizmu tak, aby vznikli možno nejaké zelené hliadky, ktoré by boli súčasťou takýchto aktivačných prác a ktoré by dohliadali na prevenciu,“ povedala. Pripomenula, že na Slovensku je podobne znečistených úsekov viac, a to napríklad na rieke Hornád, Poprad či vo vodnej nádrži Ružín.
Ako spresnil starosta Jasova Marián Dzurik, do sobotňajšej akcie sa zapojilo viac ako 60 obyvateľov osady v katastri obce, ktorí sa spolupodieľali na prácach pri odstraňovaní a triedení odpadu. Uskutočňovali ho aj pomocou techniky správcu vodného toku, ktorým je Slovenský vodohospodársky podnik (SVP), a spoločnosti Kosit, ktorá sa zaoberá odpadovým hospodárstvom. Financie získané z predaja druhotných surovín by mali poputovať späť do obce, využiť ich chcú na likvidáciu ďalších čiernych skládok. V čistení Bodvy chcú postupne pokračovať.
Obec vlani zlikvidovala za sumu 50.000 eur aj nelegálnu skládku. V okolí Jasova a Medzeva vznikli spolu dve zábrany na zachytávanie odpadu, ktorý sa do rieky dostáva naplavením z brehu. Podľa prednostu Jasova Kamila Münnicha v rámci čistenia osady z nej týždenne vyvezú štyri až päť kontajnerov odpadu. Zriadiť chcú aj zberný dvor.
