Bratislava 4. januára (TASR) - V súvislosti s dodržiavaním práv detí v reedukačných centrách štatistiky ukázali, že vysoký počet detí umiestňovaných do týchto centier sú deti s mentálnym postihnutím či duševnými ochoreniami a väčšina z nich by do týchto zariadení ani nemala byť umiestňovaná. Tieto deti nepotrebujú reedukovať, ale dostať kvalitnú zdravotnú starostlivosť alebo špecializovanú sociálnu službu. V rozhovore pre TASR na to poukázala komisárka pre osoby so zdravotným postihnutím Zuzana Stavrovská.

Čo sa ďalej reedukačných centier týka, komisárka víta prípravu reformy reedukačných centier zo strany ministerstva školstva, ktorému v rámci pracovných stretnutí Úrad komisára pre osoby so zdravotným postihnutím (ÚKOZP) zdieľal všetky poznatky, ktoré by mohli napomôcť lepšej ochrane práv detí so zdravotným postihnutím aj v prostredí špecializovaných školských inštitúcií, akými sú aj reedukačné centrá.

Častými podnetmi v minulom roku boli nedodržiavania lehoty na rozhodovanie, podávatelia namietali dĺžku konania na rozhodovanie o ich žiadostiach, namietali neobjektívne posudzovanie ich zdravotného stavu posudkovými lekármi úradov práce. "V tejto veci neustále sledujeme prípady našich podávateľov pre prípadné konštatovanie prieťahov a urgujeme Sociálnu poisťovňu o promptné vydanie rozhodnutia v ich veci, aby sa tak naši podávatelia mohli čo najskôr dostať k ich zaslúženej priznanej dávke. Problémy sú aj s úradmi práce, ktoré nedodržiavajú lehoty na rozhodovanie v prípadoch maloletých," priblížila komisárka.

V ÚKOZP riešili aj narastajúce obmedzenia spôsobilosti na právne úkony, ktoré podávali vo veľkej miere rodinní príslušníci seniorov, teda ich vlastné deti. Podľa Stavrovskej ide často o majetkový zámer a prospech týchto podávateľov. Stretávajú sa aj s obmedzením spôsobilosti, ktorou rodinní príslušníci riešia osobné konflikty ako bývalí manželia alebo konflikty medzi súrodencami, pričom obeťou je práve osoba, o ktorej spôsobilosti sa má konať.

Často riešili aj parkovaciu politiku, a to nielen v Bratislave, ale aj v regiónoch, napríklad prípady spoplatnenia vyhradeného parkovacieho miesta pre osoby s ťažkým zdravotným postihnutím.

Ďalšia téma, ktorou sa úrad aj v roku 2024 zaoberal, sú snahy primátorov miest alebo starostov obcí o vysťahovanie osôb so zdravotným postihnutím z nájomných bytov.

Prešetrovali aj podnety týkajúce sa skončenia pracovného pomeru. "Jedným z typických prípadov je skončenie pracovného pomeru s osobou so zdravotným postihnutím z organizačných dôvodov, keď dochádza k účelovému zrušeniu pracovného miesta s cieľom 'zbaviť sa' nevyhovujúceho zamestnanca so zdravotným postihnutím," poukázala Stavrovská.

Zároveň evidujú aj pretrvávajúci nedostatok tlmočníkov do posunkovej reči a aktuálne prerušenie spolupráce úradu vlády s doterajšími tlmočníkmi do posunkovej reči, ktorému sa plánujú v aktuálnom roku venovať.

Na druhej strane komisárka konštatovala, že situácia s odstraňovaním bariér v rôznych oblastiach sa pomaly zlepšuje, avšak ešte stále evidujú bariéry na miestach a v inštitúciách, v ktorých by bezbariérovosť mala byť samozrejmosťou.