Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Z pôvodnej koncepcie tzv. nárokovateľných a vymožiteľných podporných opatrení sa však po zmenách zo strany súčasného vedenia ministerstva školstva nárokovateľnosť vytratila, uviedla komisárka.
Autor TASR/TERAZ.sk
,aktualizované Bratislava 21. januára (TASR/TERAZ.sk) - Komisárka pre osoby so zdravotným postihnutím Zuzana Stavrovská tvrdí, že novela školského zákona na jednej strane prináša významné pozitívne zmeny, no niektoré zmeny v nej sú krokom späť. Komisárka zároveň žiada urgentné stretnutie s povereným ministrom školstva Jánom Horeckým. TASR o tom informovala hovorkyňa Úradu komisára pre osoby so zdravotným postihnutím Elena Koritšánska.
Rodičia detí so zdravotným postihnutím aj široká odborná obec niekoľko rokov čakali na sľubované zmeny v školskom zákone. Tie mali cez takzvané nárokovateľné a vymožiteľné podporné opatrenia zabezpečiť, že žiaci so zdravotným postihnutím budú mať skutočne vymožiteľný nárok zúčastňovať sa na vzdelávaní priamo v školách spolu s ostatnými žiakmi. "Z pôvodnej koncepcie tzv. nárokovateľných a vymožiteľných podporných opatrení sa však po zmenách zo strany súčasného vedenia ministerstva školstva nárokovateľnosť vytratila. Žiaci so zdravotným postihnutím sa teda reálne nebudú môcť realizácie týchto podporných opatrení školou domáhať presne tak, ako sa doteraz nemohli domáhať prítomnosti asistenta učiteľa na vyučovaní, ak škola na neho nenašla financie, prípadne ak jej ministerstvo školstva pridelilo menej finančných prostriedkov, ako žiadala," uviedli z Úradu komisára pre osoby so zdravotným postihnutím. Ako doplnili, žiakom so zdravotným postihnutím sa teda síce na jednej strane právo na primerané úpravy a podporné opatrenia priznáva, ale iba v teórii a na papieri.
Môže sa tak stať, že jeden žiak so zdravotným postihnutím sa ku konkrétnemu opatreniu v škole skutočne dostane, no iný nie. "Tento stav považujem za nerovnaké zaobchádzanie v prístupe k vzdelávaniu," povedala Stavrovská. Novela školského zákona predpokladá, že žiak odkázaný na podporné opatrenia za nimi bude cestovať do tej školy, ktorá ich už má vytvorené alebo ich bude ochotná či schopná vytvoriť. "Tu opäť narážame na nerovnaký prístup k vzdelávaniu, keď si žiak bez potreby podporných opatrení bude môcť vybrať, na ktorej škole sa chce vzdelávať, kým žiak s potrebou podporných opatrení bude musieť plniť školskú dochádzku iba tam, kde mu to umožnia (ak vôbec)," uviedol úrad. Cestovanie žiaka za vzdelávaním sa predpokladá rovnako aj pri materských školách, keď sa právo dieťaťa na vzdelávanie v materskej škole zo strany štátu naplní iba vtedy, keď mu ponúkne miesto v akejkoľvek najbližšej materskej škole s voľnou kapacitou.
"Po tom, keď ministerstvo školstva konečne vykročilo správnym smerom, sa tak Slovenská republika opäť dostáva o krok späť. Namiesto zrovnoprávnenia vzdelávania žiakov so zdravotným postihnutím novela zavádza ďalší priestor na vytváranie nerovností," upozornila Stavrovská. Úrad v rámci medzirezortného pripomienkového konania, ako aj na rozporovom konaní so zástupcami ministerstva školstva poukázal na to, že takto koncipovanou novelou školského zákona sa reálna inklúzia v školstve nezavedie.
Zároveň chce komisárka na stretnutí s Horeckým upozorniť aj na ľudskoprávny rozmer zavedenia sexuálnej výchovy do vzdelávacích osnov, a to najmä v nadväznosti na Dohovor o právach osôb so zdravotným postihnutím.
Rodičia detí so zdravotným postihnutím aj široká odborná obec niekoľko rokov čakali na sľubované zmeny v školskom zákone. Tie mali cez takzvané nárokovateľné a vymožiteľné podporné opatrenia zabezpečiť, že žiaci so zdravotným postihnutím budú mať skutočne vymožiteľný nárok zúčastňovať sa na vzdelávaní priamo v školách spolu s ostatnými žiakmi. "Z pôvodnej koncepcie tzv. nárokovateľných a vymožiteľných podporných opatrení sa však po zmenách zo strany súčasného vedenia ministerstva školstva nárokovateľnosť vytratila. Žiaci so zdravotným postihnutím sa teda reálne nebudú môcť realizácie týchto podporných opatrení školou domáhať presne tak, ako sa doteraz nemohli domáhať prítomnosti asistenta učiteľa na vyučovaní, ak škola na neho nenašla financie, prípadne ak jej ministerstvo školstva pridelilo menej finančných prostriedkov, ako žiadala," uviedli z Úradu komisára pre osoby so zdravotným postihnutím. Ako doplnili, žiakom so zdravotným postihnutím sa teda síce na jednej strane právo na primerané úpravy a podporné opatrenia priznáva, ale iba v teórii a na papieri.
Môže sa tak stať, že jeden žiak so zdravotným postihnutím sa ku konkrétnemu opatreniu v škole skutočne dostane, no iný nie. "Tento stav považujem za nerovnaké zaobchádzanie v prístupe k vzdelávaniu," povedala Stavrovská. Novela školského zákona predpokladá, že žiak odkázaný na podporné opatrenia za nimi bude cestovať do tej školy, ktorá ich už má vytvorené alebo ich bude ochotná či schopná vytvoriť. "Tu opäť narážame na nerovnaký prístup k vzdelávaniu, keď si žiak bez potreby podporných opatrení bude môcť vybrať, na ktorej škole sa chce vzdelávať, kým žiak s potrebou podporných opatrení bude musieť plniť školskú dochádzku iba tam, kde mu to umožnia (ak vôbec)," uviedol úrad. Cestovanie žiaka za vzdelávaním sa predpokladá rovnako aj pri materských školách, keď sa právo dieťaťa na vzdelávanie v materskej škole zo strany štátu naplní iba vtedy, keď mu ponúkne miesto v akejkoľvek najbližšej materskej škole s voľnou kapacitou.
"Po tom, keď ministerstvo školstva konečne vykročilo správnym smerom, sa tak Slovenská republika opäť dostáva o krok späť. Namiesto zrovnoprávnenia vzdelávania žiakov so zdravotným postihnutím novela zavádza ďalší priestor na vytváranie nerovností," upozornila Stavrovská. Úrad v rámci medzirezortného pripomienkového konania, ako aj na rozporovom konaní so zástupcami ministerstva školstva poukázal na to, že takto koncipovanou novelou školského zákona sa reálna inklúzia v školstve nezavedie.
Zároveň chce komisárka na stretnutí s Horeckým upozorniť aj na ľudskoprávny rozmer zavedenia sexuálnej výchovy do vzdelávacích osnov, a to najmä v nadväznosti na Dohovor o právach osôb so zdravotným postihnutím.
