Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Medzi najnáročnejšie výjazdy patrí podľa riaditeľa HZS Mareka Biskupiča lavínová nehoda z roku 2005 v Spálenom žľabe, kde si osem českých turistov postavilo stan a v noci ich zasypala lavína.
Autor TASR
Vysoké Tatry 16. júna (TASR) - Horská záchranná služba (HZS) funguje v slovenských horách už 20 rokov. Za toto obdobie pomohli horskí záchranári desiatkam tisíc ľudí a absolvovali množstvo náročných výjazdov. Riaditeľ HZS Marek Biskupič pri tejto príležitosti uviedol, že návštevnosť hôr každoročne stúpa a stúpajúcu tendenciu tak má aj počet záchranných akcií.
"Celkovo sme za tých 20 rokov absolvovali približne 42.400 zásahov, najviac ich bolo v roku 2019, keď sme mali takmer 2900 výjazdov. Najťažšie sú asi tie v horolezeckom teréne. Veľkú časť tvoria úrazy na lyžiach, tam sme zaznamenali zvýšený počet ťažkých úrazov, to súvisí najmä s nástupom rýchlych lyží a adrenalínového lyžovania. Osem akcií sme mali v jaskyni, bezmála 10.000 na turistických chodníkoch a absolvovali sme tiež 3197 pátracích akcií, ktoré v horskom teréne vždy trvajú dlho," konkretizoval Biskupič s tým, že priemerný čas zásahu je 220 minút.
Medzi najnáročnejšie výjazdy patrí podľa neho lavínová nehoda z roku 2005 v Spálenom žľabe, kde si osem českých turistov postavilo stan a v noci ich zasypala lavína. "Boli tam tri vrtuľníky, 17 záchranárov, 29 dobrovoľníkov, aj napriek enormnému nasadeniu napokon prežil len jeden človek," priblížil riaditeľ. Medzi pozitívnejšie výjazdy patrí napríklad veľká pátracia akcia v Račkovej doline v Západných Tatrách v roku 2006, keď sa po troch dňoch podarilo nájsť strateného desaťročného chlapca. V roku 2014 pre vytrvalé zrážky bahno zatarasilo cestu, záchranári preto museli v Malej Fatre vyslobodiť aj pomocou lanových techník 122 ľudí.
Aj napriek tomu, že záchrana v horách sa podľa Biskupiča zlepšuje, počet výjazdov záchranárov i smrteľných úrazov stúpa. Vlani zaznamenala HZS v horách rekordných 57 úmrtí. "Tomuto sa nedá úplne vyhnúť, trend za minulý rok je alarmujúci, dúfam, že to nebude pokračovať. Myslím si, že je to spôsobené aj tým, že ľudia častejšie preceňujú svoje schopnosti a podceňujú podmienky na horách," skonštatoval riaditeľ. Upozornil, že horskí záchranári musia vyraziť do terénu za akýchkoľvek podmienok, či je v horách víchrica, v lete nasneží alebo sa náhle zotmie.
Aktuálne je v slovenských horách šesť stredísk HZS, okrem toho aj školiace i operačné stredisko a tiež centrum lavínovej prevencie. Zákon o HZS bol prijatý v NR SR 10. júla 2002, účinnosť nadobudol v januári 2003. V súčasnosti HZS je riadnou zložkou integrovaného záchranného systému, členom medzinárodnej komisie pre horskú záchranu a od roku 2012 funguje aj asociácia, ktorá združuje dobrovoľných i profesionálnych záchranárov.
"Celkovo sme za tých 20 rokov absolvovali približne 42.400 zásahov, najviac ich bolo v roku 2019, keď sme mali takmer 2900 výjazdov. Najťažšie sú asi tie v horolezeckom teréne. Veľkú časť tvoria úrazy na lyžiach, tam sme zaznamenali zvýšený počet ťažkých úrazov, to súvisí najmä s nástupom rýchlych lyží a adrenalínového lyžovania. Osem akcií sme mali v jaskyni, bezmála 10.000 na turistických chodníkoch a absolvovali sme tiež 3197 pátracích akcií, ktoré v horskom teréne vždy trvajú dlho," konkretizoval Biskupič s tým, že priemerný čas zásahu je 220 minút.
Medzi najnáročnejšie výjazdy patrí podľa neho lavínová nehoda z roku 2005 v Spálenom žľabe, kde si osem českých turistov postavilo stan a v noci ich zasypala lavína. "Boli tam tri vrtuľníky, 17 záchranárov, 29 dobrovoľníkov, aj napriek enormnému nasadeniu napokon prežil len jeden človek," priblížil riaditeľ. Medzi pozitívnejšie výjazdy patrí napríklad veľká pátracia akcia v Račkovej doline v Západných Tatrách v roku 2006, keď sa po troch dňoch podarilo nájsť strateného desaťročného chlapca. V roku 2014 pre vytrvalé zrážky bahno zatarasilo cestu, záchranári preto museli v Malej Fatre vyslobodiť aj pomocou lanových techník 122 ľudí.
Aj napriek tomu, že záchrana v horách sa podľa Biskupiča zlepšuje, počet výjazdov záchranárov i smrteľných úrazov stúpa. Vlani zaznamenala HZS v horách rekordných 57 úmrtí. "Tomuto sa nedá úplne vyhnúť, trend za minulý rok je alarmujúci, dúfam, že to nebude pokračovať. Myslím si, že je to spôsobené aj tým, že ľudia častejšie preceňujú svoje schopnosti a podceňujú podmienky na horách," skonštatoval riaditeľ. Upozornil, že horskí záchranári musia vyraziť do terénu za akýchkoľvek podmienok, či je v horách víchrica, v lete nasneží alebo sa náhle zotmie.
Aktuálne je v slovenských horách šesť stredísk HZS, okrem toho aj školiace i operačné stredisko a tiež centrum lavínovej prevencie. Zákon o HZS bol prijatý v NR SR 10. júla 2002, účinnosť nadobudol v januári 2003. V súčasnosti HZS je riadnou zložkou integrovaného záchranného systému, členom medzinárodnej komisie pre horskú záchranu a od roku 2012 funguje aj asociácia, ktorá združuje dobrovoľných i profesionálnych záchranárov.
