Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Vážne zranenia a úhyny môžu spôsobiť aj lampióny šťastia. V dôsledku stresu tiež vtáky prichádzajú o tukové, respektíve energetické zásoby, ktoré sú nevyhnutné pre prežitie v chladnom období roka.
Autor TASR
Bratislava 30. decembra (TASR) - Pyrotechnika, výbuchy, svetelné záblesky a dym majú okrem malých detí a citlivých ľudí negatívne dôsledky aj pre zvieratá. Zvukový efekt ohňostroja dosahuje hodnotu až 150 decibelov a podľa zástupcov organizácie Ochrana dravcov na Slovensku vystrašené zvieratá utekajú z oblastí, kde sa predtým zdržiavali, napríklad preč od kŕmidiel.
„Ohňostroj spôsobil masový prelet desiatok tisíc vtákov, ktorý bol dokonca viditeľný na radaroch. Vyplašené a zmätené jedince reagovali pudovo, snažili sa uniknúť do bezpečia,“ priblížil Tomáš Veselovský z Ochrany dravcov na Slovensku zistenia holandských vedcov z článku vo vedeckom časopise Behavioral Ecology, ktorý sa venoval správaniu vtákov počas silvestrovského ohňostroja.
„Splašené vtáctvo v panike často naráža do prekážok, ktorým sa v tme nedokáže vyhnúť. V roku 2013 v Prahe počas ohňostroja labute narazili do trolejového vedenia a padali priamo pred očami divákov,“ hovorí Veselovský. „Jedna zomrela na mieste, druhá sa zrejme utopila vo Vltave a tretia skončila v rehabilitačnej stanici,“ informoval.
Vážne zranenia a úhyny môžu spôsobiť aj lampióny šťastia. V dôsledku stresu tiež vtáky prichádzajú o tukové, respektíve energetické zásoby, ktoré sú nevyhnutné pre prežitie v chladnom období roka. Po nájdení zraneného alebo vysileného vtáčaťa treba okamžite kontaktovať odborníkov a zabezpečiť mu kvalifikovanú pomoc. „Ak nemá žiadne vonkajšie zranenia a náraz nebol veľmi silný, správnym postupom ho môžeme zachrániť,“ vysvetľuje výkonná riaditeľka Ochrany dravcov na Slovensku Lucia Deutschová. „Jedinca umiestnime do kartónovej škatule, ktorú vystelieme napríklad servítkami, kuchynskými utierkami, suchými čistými handričkami a podobne. Škatuľu zavrieme tak, aby vtáča malo prístup vzduchu. V žiadnom prípade mu nedávame potravu, ak reaguje, stačí len trochu navlhčiť zobáčik,“ hovorí Deutschová. V tichu a tme sa podľa nej vtáky spamätajú spravidla do dvoch hodín a vitálne vtáča by mal človek vypustiť najlepšie na mieste, kde ho našiel. „Aj počas sviatkov by mala fungovať pohotovostná služba Štátnej ochrany prírody SR a poradia tiež v záchranných staniciach,“ dodala.
Pre ohľaduplnú oslavu príchodu nového roka ochranári odporúčajú namiesto hlučných delobuchov a ohromujúcich svetelných efektov zvoliť napríklad prskavky alebo sviečky, ktoré nerobia hluk ani nevypúšťajú do prostredia toxické látky. V prípade použitia pyrotechniky Deutschová radí vybrať si tú s malým dosahom a nepoužívať ju v blízkosti lokalít, kde sa môže ukrývať vtáctvo alebo iné zvieratá. Teda vyhnúť sa porastom stromov či kríkov, nezamrznutým vodným plochám, parkom, cintorínom, záhradám a ďalším miestam, ktoré živočíchy využívajú na odpočinok. „Pozorne dodržiavajte návod na použitie pyrotechniky, ktorú sa chystáte použiť. Tieto pokyny často obsahujú aj zásady pre ochranu domácich zvierat a voľne žijúcich živočíchov,“ uzavrela Deutschová.
„Ohňostroj spôsobil masový prelet desiatok tisíc vtákov, ktorý bol dokonca viditeľný na radaroch. Vyplašené a zmätené jedince reagovali pudovo, snažili sa uniknúť do bezpečia,“ priblížil Tomáš Veselovský z Ochrany dravcov na Slovensku zistenia holandských vedcov z článku vo vedeckom časopise Behavioral Ecology, ktorý sa venoval správaniu vtákov počas silvestrovského ohňostroja.
„Splašené vtáctvo v panike často naráža do prekážok, ktorým sa v tme nedokáže vyhnúť. V roku 2013 v Prahe počas ohňostroja labute narazili do trolejového vedenia a padali priamo pred očami divákov,“ hovorí Veselovský. „Jedna zomrela na mieste, druhá sa zrejme utopila vo Vltave a tretia skončila v rehabilitačnej stanici,“ informoval.
Vážne zranenia a úhyny môžu spôsobiť aj lampióny šťastia. V dôsledku stresu tiež vtáky prichádzajú o tukové, respektíve energetické zásoby, ktoré sú nevyhnutné pre prežitie v chladnom období roka. Po nájdení zraneného alebo vysileného vtáčaťa treba okamžite kontaktovať odborníkov a zabezpečiť mu kvalifikovanú pomoc. „Ak nemá žiadne vonkajšie zranenia a náraz nebol veľmi silný, správnym postupom ho môžeme zachrániť,“ vysvetľuje výkonná riaditeľka Ochrany dravcov na Slovensku Lucia Deutschová. „Jedinca umiestnime do kartónovej škatule, ktorú vystelieme napríklad servítkami, kuchynskými utierkami, suchými čistými handričkami a podobne. Škatuľu zavrieme tak, aby vtáča malo prístup vzduchu. V žiadnom prípade mu nedávame potravu, ak reaguje, stačí len trochu navlhčiť zobáčik,“ hovorí Deutschová. V tichu a tme sa podľa nej vtáky spamätajú spravidla do dvoch hodín a vitálne vtáča by mal človek vypustiť najlepšie na mieste, kde ho našiel. „Aj počas sviatkov by mala fungovať pohotovostná služba Štátnej ochrany prírody SR a poradia tiež v záchranných staniciach,“ dodala.
Pre ohľaduplnú oslavu príchodu nového roka ochranári odporúčajú namiesto hlučných delobuchov a ohromujúcich svetelných efektov zvoliť napríklad prskavky alebo sviečky, ktoré nerobia hluk ani nevypúšťajú do prostredia toxické látky. V prípade použitia pyrotechniky Deutschová radí vybrať si tú s malým dosahom a nepoužívať ju v blízkosti lokalít, kde sa môže ukrývať vtáctvo alebo iné zvieratá. Teda vyhnúť sa porastom stromov či kríkov, nezamrznutým vodným plochám, parkom, cintorínom, záhradám a ďalším miestam, ktoré živočíchy využívajú na odpočinok. „Pozorne dodržiavajte návod na použitie pyrotechniky, ktorú sa chystáte použiť. Tieto pokyny často obsahujú aj zásady pre ochranu domácich zvierat a voľne žijúcich živočíchov,“ uzavrela Deutschová.
