Teraz riešime otázku preplnených táborov v Taliansku a Grécku, ale ak to bude pokračovať, za chvíľu budeme riešiť preplnené tábory v Nemecku, povedala pre TABLET.TV europoslankyňa KDH Anna Záborská.
Autor Teraz.sk
Bratislava 26. augusta (Teraz.sk) – Kampaň voči imigrantom sa na Slovensku niekedy obracia aj voči domácim ľuďom, ktorí sú ochotní utečencom pomôcť. „Mňa osobne mrzí až nenávistná kampaň voči tým, ktorí by mali prísť. Ako by za tým nebol konkrétny človek, ktorému ide o život,“ povedala v diskusii na TABLET.TV europoslankyňa Anna Záborská (KDH).
Dodala, že s manželom v minulosti žila v Alžírsku a mala možnosť spoznať mentalitu domácich ľudí. „Žila som štyri roky v Alžírsku, poznám ich. Máme v Alžírsku adoptívnu dcéru, ktorú som mala pri sebe desať dní po narodení,“ konštatovala Záborská.
Vláda mala podľa nej urobiť oveľa viac pri vysvetľovaní situácie obyvateľom Gabčíkova, prípadne ďalších obcí, kde by mali byť utečenci ubytovaní. Zároveň však upozornila, že obyvatelia týchto obcí nemajú pri rozhodovaní o tom, či tam budú alebo nebudú imigranti relokovaní, právo veta.
„Je to ako keby v Gabčíkove urobili referendum o tom, či tadiaľ môžu plávať lode. Aj tie predsa môžu naraziť a znečistiť životné prostredie. Myslím si, že ani v tomto prípade, ani v prípade migrantov nemajú v Gabčíkove právo veta,“ zdôraznila Záborská. Na druhej strane, vláda je podľa nej povinná urobiť všetky opatrenia na prevenciu prípadných problémov a ich vyriešenie, ak by nejaké nastali.
„Ja by som hlasovala za to, aby mohli prísť. Ako sa tí ľudia budú cítiť a budú vedieť, že väčšina Gabčíkova hlasovala proti?,“ odpovedala Záborská na otázku, ako by hlasovala, keby sama žila v Gabčíkove.
POLITIKA TaT 2015-08-26 by terazmedia
Na margo rozhodnutia vlády prijať 200 kresťanov zo Sýrie a relokovať na naše územie 500 imigrantov z Rakúska poznamenala, že súhrnné číslo je podobné, ako nám mali predpisovať pôvodne navrhované kvóty. Dodala, že počet migrantov na Slovensku bude v nasledujúcich rokoch rásť a nie je možné tomu zabrániť.
Nesúhlasí však s kritikou, že prijatím kresťanov na naše územie diskriminujeme príslušníkov iných náboženstiev. „Treba rozlišovať udelenie azylu – a v tomto prípade ak by sme povedali, že kresťania a nikto iný, považovala by som to za diskrimináciu – a iná vec je relokácia,“ zdôraznila.
Slovensko podľa nej nemá skúsenosť s multikulturalizmom a s inými náboženstvami. „Vývoj v postkomunistických štátoch ide pomaly. Aj toto treba zohľadniť v celoeurópskej imigračnej politike,“ poznamenala Záborská na margo výzvy nemeckej kancelárky Angely Merkelovej na vytvorenie spoločnej európskej azylovej politiky.
Europoslankyňa za KDH súhlasí s tým, že by Európska únia (EÚ) mala v tejto otázke postupovať spoločne, to však podľa nej neznamená, že by nemali byť zohľadnené špecifiká jednotlivých štátov.
Nesúhlasí ani s názorom, že imigranti na Slovensku v budúcnosti nebudú ostávať, keďže ich cieľom sú štáty západnej Európy. „Teraz riešime otázku preplnených táborov v Taliansku a Grécku, ale ak to bude pokračovať, za chvíľu budeme riešiť preplnené tábory v Nemecku. Sociálna a bezpečnostná situácia na Slovensku je lepšia ako v krajinách z ktorých prichádzajú,“ upozornila.
Na otázku, či by podporila výstavbu mešity na Slovensku, odpovedala slovami, podľa ktorých dúfa, že moment takéhoto rozhodovania vôbec nenastane. „Na to, aby ste mohli praktizovať náboženstvo, nepotrebujete mešitu, synagógu ani kostol. Myslím si, že ľudia, ktorí prídu, sa budú cítiť zle skôr kvôli tomu, ako ich domáci obyvatelia prijmú, než kvôli postaveniu mešity,“ podčiarkla.
Dodala, že s manželom v minulosti žila v Alžírsku a mala možnosť spoznať mentalitu domácich ľudí. „Žila som štyri roky v Alžírsku, poznám ich. Máme v Alžírsku adoptívnu dcéru, ktorú som mala pri sebe desať dní po narodení,“ konštatovala Záborská.
Vláda mala podľa nej urobiť oveľa viac pri vysvetľovaní situácie obyvateľom Gabčíkova, prípadne ďalších obcí, kde by mali byť utečenci ubytovaní. Zároveň však upozornila, že obyvatelia týchto obcí nemajú pri rozhodovaní o tom, či tam budú alebo nebudú imigranti relokovaní, právo veta.
„Je to ako keby v Gabčíkove urobili referendum o tom, či tadiaľ môžu plávať lode. Aj tie predsa môžu naraziť a znečistiť životné prostredie. Myslím si, že ani v tomto prípade, ani v prípade migrantov nemajú v Gabčíkove právo veta,“ zdôraznila Záborská. Na druhej strane, vláda je podľa nej povinná urobiť všetky opatrenia na prevenciu prípadných problémov a ich vyriešenie, ak by nejaké nastali.
„Ja by som hlasovala za to, aby mohli prísť. Ako sa tí ľudia budú cítiť a budú vedieť, že väčšina Gabčíkova hlasovala proti?,“ odpovedala Záborská na otázku, ako by hlasovala, keby sama žila v Gabčíkove.
POLITIKA TaT 2015-08-26 by terazmedia
Na margo rozhodnutia vlády prijať 200 kresťanov zo Sýrie a relokovať na naše územie 500 imigrantov z Rakúska poznamenala, že súhrnné číslo je podobné, ako nám mali predpisovať pôvodne navrhované kvóty. Dodala, že počet migrantov na Slovensku bude v nasledujúcich rokoch rásť a nie je možné tomu zabrániť.
Nesúhlasí však s kritikou, že prijatím kresťanov na naše územie diskriminujeme príslušníkov iných náboženstiev. „Treba rozlišovať udelenie azylu – a v tomto prípade ak by sme povedali, že kresťania a nikto iný, považovala by som to za diskrimináciu – a iná vec je relokácia,“ zdôraznila.
Slovensko podľa nej nemá skúsenosť s multikulturalizmom a s inými náboženstvami. „Vývoj v postkomunistických štátoch ide pomaly. Aj toto treba zohľadniť v celoeurópskej imigračnej politike,“ poznamenala Záborská na margo výzvy nemeckej kancelárky Angely Merkelovej na vytvorenie spoločnej európskej azylovej politiky.
Europoslankyňa za KDH súhlasí s tým, že by Európska únia (EÚ) mala v tejto otázke postupovať spoločne, to však podľa nej neznamená, že by nemali byť zohľadnené špecifiká jednotlivých štátov.
Nesúhlasí ani s názorom, že imigranti na Slovensku v budúcnosti nebudú ostávať, keďže ich cieľom sú štáty západnej Európy. „Teraz riešime otázku preplnených táborov v Taliansku a Grécku, ale ak to bude pokračovať, za chvíľu budeme riešiť preplnené tábory v Nemecku. Sociálna a bezpečnostná situácia na Slovensku je lepšia ako v krajinách z ktorých prichádzajú,“ upozornila.
Na otázku, či by podporila výstavbu mešity na Slovensku, odpovedala slovami, podľa ktorých dúfa, že moment takéhoto rozhodovania vôbec nenastane. „Na to, aby ste mohli praktizovať náboženstvo, nepotrebujete mešitu, synagógu ani kostol. Myslím si, že ľudia, ktorí prídu, sa budú cítiť zle skôr kvôli tomu, ako ich domáci obyvatelia prijmú, než kvôli postaveniu mešity,“ podčiarkla.