Bratislava 21. mája (TASR) - Ak dokáže Európska únia (EÚ) hodnotiť všetky možné dokumenty a smernice z pohľadu ich dopadu na životné prostredie, rozpočet i aproximáciu práva, mala by ich hodnotiť aj z pohľadu dopadov na rodinu.

"Európska únia prijme rámcový program ochrany práv dieťaťa, čiže hovorí o právach dieťaťa a v celom tom programe nespomenie právo dieťaťa mať svojich rodičov. Alebo rodičov spomenie len v súvislosti s páchaním násilia na deťoch. Hovorí o žene, o mužovi, o deťoch, nehovorí o matke, otcovi a deťoch," konštatuje líderka európskej kandidátky KDH Anna Záborská.

Z piatich priorít kandidáta Európskej ľudovej strany (EPP) na post predsedu Európskej komisie Jeana-Clauda Junckera, teda podpory zamestnanosti, malého a stredného podnikania, energetickej únii, zmluve s USA o voľnom obchode a vyriešenia britského problému sa Záborská plne stotožňuje iba so štyrmi.

"Ja chcem pevne veriť, že vyriešenie britského problému nespočíva v tom, že Briti prestanú hovoriť svoje námietky a že sa pokúsime umlčať iný názor ako ten, ktorý by bol nášmu uchu lahodiaci," povedala v exkluzívnom rozhovore pre TASR jednotka eurokandidátky KDH Anna Záborská.

Rozhovor je súčasťou projektu, v ktorom TASR predstavuje lídrov kandidátok pre voľby do Európskeho parlamentu.

Ako by ste charakterizovali europrogram KDH, na čom je postavený?
Naším sloganom eurovolieb je Silná rodina, lepšia Európa. Vnímame spoločnosť ako jeden organizmus, ktorý je vzájomne prepojený a ktorý len vtedy, keď funguje, môže priniesť prosperitu spoločnosti. Vieme, že ľudia chcú mať prácu, chcú mať vyššiu životnú úroveň, chcú, aby hodnoty, ktoré vyznávajú, mohli aj uplatňovať, aby tieto hodnoty boli chránené. Samozrejme, že voliči KDH svoj život postavili na kresťanských, univerzálnych hodnotách a myslia si, že politici, ktorí ich zastupujú, či už na domácej alebo na európskej úrovni, tieto hodnoty budú chrániť.



Ako je možné robiť rodinnú politiku z Bruselu, ako ďaleko je od slovenskej rodiny?
Aj ďaleko, aj blízko. V prvom rade treba povedať, že Brusel by nemal hovoriť národným štátom do rodinnej politiky. V kompetenčnom zmysle, aj v sociálnom, aj vzdelávacom. Rodinnú politiku by si mal robiť každý členský štát osobitne. V tomto ohľade je veľmi ďaleko. Ale je aj blízko, pretože každá jedna politika, každá jedna direktíva, každé jedno nariadenie vplýva na rodinu. My by sme chceli, aby smernice, ktoré prijíma Európska únia, každý jeden dokument, bol posudzovaný aj z pohľadu rodiny. Tieto dokumenty hodnotíme z pohľadu vplyvu na životné prostredie, aproximáciu práva, alebo na štátny rozpočet, mali by sme sa pozrieť aj na postavenie rodiny a povedať, či dokument bude priaznivo alebo nepriaznivo pôsobiť na rodinu. A to môžeme urobiť aj z Európskej únie.

Akú podporu môže táto myšlienka získať v Európskom parlamente? Iniciatívy tohto typu zatiaľ väčšinovú podporu v EP príliš nezískali...
Máte pravdu, ale to neznamená, že o nich nemáme hovoriť. Keď som prišla do Európskeho parlamentu a začala som hovoriť o neviditeľnej práci matiek a ich prínose pre HDP, tak to moji kolegovia nechápali. Teraz je už takmer bežné, že sa prijmú pozmeňovacie návrhy, kde sa hovorí napríklad o uznaní týchto rokov, ako odpracovaných na dôchodok, kde sa hovorí, že počas tohto obdobia by žena mala mať zdravotné a sociálne poistenie. A to nebola, povedzme desať rokov dozadu, samozrejmosť. Nepôjde to z jedného dňa na druhý. Rozhodne, ako ste povedali, EÚ nie je veľmi naklonená rodine. Ako keby rodina a fungujúca rodina bola prekážkou toho, aby EÚ svojou politikou ovládla občana, ktorý je izolovaný.

Je EÚ také silové centrum? Veľký brat, ktorý chce ovládať každého jedného?
Nie je. Ale jedno je fakt, že EÚ prijme rámcový program ochrany práv dieťaťa, čiže hovorí o právach dieťaťa a v celom tom programe nespomenie právo dieťaťa mať svojich rodičov. Alebo rodičov spomenie len v súvislosti s páchaním násilia na deťoch. Hovorí o žene, o mužovi, o deťoch, nehovorí o matke, otcovi a deťoch. Je tam posun v myslení, ako keby sme oberali rodinu o dôležitosť, ktorú má. Hovorím, nechcem špekulovať nad tým, prečo to únia robí, ale rozhodne, túto skúsenosť z toho po desiatich rokoch mám, robí to. Pre mňa je cieľom znovu dať rodine vážnosť, ktorú mala. Skutočne sme presvedčení, že len silná rodina dokáže zaručiť prosperitu Európskej únii.

V EP sú známe vaše polemiky s liberálnou holandskou europoslankyňou Sophiou in't Veld na etické témy. Teraz máte možnosť krátko zhrnúť stanovisko, ktoré v týchto diskusiách zastávate vy...
Európska únia vyznáva hodnoty, ktoré sú takmer univerzálne a ktoré sú takmer totožné s hodnotami kresťanskej viery, vlastne na nich bola založená. Základnou hodnotou je ochrana ľudského života a jeho dôstojnosti. Možno si málokto uvedomuje, že keď spochybníme existenciu ľudského života, to je jedno akého, či nenarodeného alebo chorého, alebo zomierajúceho, alebo hendikepovaného, tak nemá význam prijímať iné zákony, alebo uplatňovať iné právo, lebo všetky ostatné práva sú viazané na život. Právo na život - je to fundamentálne právo, a to sa snažím v Európskej únii hájiť. Pretože keď trochu pootvoríme dvere a začneme spochybňovať život, tak to skončí belgickým zákonom o eutanázii malých detí. Potom už nie sú žiadne zábrany a ľudská dôstojnosť sa posudzuje podľa kritérií, ktoré sú minimálne spochybniteľné.



Spomínate tu kresťanské hodnoty. Vieme však, že napríklad slovenská ústava, základný zákon jedného členského štátu, hovorí o tom, že sa neviaže na žiadnu ideológiu ani náboženstvo. Ako potom môžete chcieť od multikultúrnej Európy s mnohými náboženstvami, aby bola kresťanská?
Jedno je nepopierateľné, že Európa ako taká vznikla na kresťanských hodnotách, to nemôžeme poprieť. A je jedno, či ľudia sú, alebo nie sú veriaci. Pretože ľudia vyznávajú slobodu, ľudia vyznávajú solidaritu, hodnotu rodiny, mnohí hodnotu života, a pritom nie sú kresťania. Sú to... môžeme ich nazvať humanistami, alebo sú to ľudia, ktorí majú zmysel pre univerzálne hodnoty. EÚ by mala mať určité mantinely za ktoré nepôjde. Tieto hodnoty, nech ich už nazveme akokoľvek, nie sú vzdialené ani iným náboženstvám, ktoré v EÚ existujú. Podľa mňa je to taká umelo vytvorená fáma, že nemôžeme hovoriť o kresťanských hodnotách, lebo to uráža iné náboženstvá. Mne to pripadá ako koryto rieky, ktoré je vydláždené hodnotami a voda tam plynie nezávisle na tom, či je kresťanská, alebo nie je kresťanská. Poznáme pravidlá a nemyslím si, že dodržiavanie kresťanských alebo všeľudských hodnôt by urážalo iné náboženstvá, ktoré v EÚ sú.

Kandidát Európskej ľudovej strany (EPP) na predsedu EK Jean-Claude Juncker hovoril na tlačovej konferencii v Bratislave o piatich prioritách EPP. Nakoľko sú tieto spoločné ciele určujúce aj pre vás?
Priority, ktoré spomínal pán Juncker, sú spoločné pre všetky ľudové strany z jednotlivých členských štátov. Osobne nie celkom rozumiem až tej poslednej z nich...

Hovoril o zamestnanosti, podpore malého a stredného podnikania, energetickej únii, zmluve s USA o voľnom obchode a ako posledné menoval vyriešenie britského problému. Prečo je britský problém pre vás otázny?
Tomu som celkom nerozumela a myslím si, že aj v rámci Európskej ľudovej strany sú na to rôzne názory. Ja chcem pevne veriť, že vyriešenie britského problému nespočíva v tom, že Briti prestanú hovoriť svoje námietky a že sa pokúsime umlčať iný názor ako ten, ktorý by bol nášmu uchu lahodiaci. Ja osobne nevidím britský problém ako niečo, čo by malo byť mojou prioritou. V EÚ sa hovorí o tom, že teraz pred voľbami, alebo posledný rok, posledné dva, narastá euroskepticizmus a kritika EÚ. Určite medzi tými euroskeptikmi sú aj extrémisti a nacionalisti a podobne, ale euroskeptikmi sú nazývaní aj ľudia, ktorí nechcú nič iné, len diskusiu.

Britskí konzervatívci presadzujú referendum o zotrvaní alebo vystúpení z Európskej únie... Považujete to len za snahu o diskusiu?
Je to radikálny názor. Neviem, či využili všetky možnosti nájdenia spoločnej reči. Nemám rada používanie argumentov typu vystúpenia a referenda ako nejakého zastrašovacieho mechanizmu – akože, keď nás nebudete počúvať, tak vystúpime, ale v každom prípade, ja by som bola za väčšiu ústretovosť z obidvoch strán.

Veľa ľudí na Slovensku to vníma tak, že kandidáti na poslancov do Európskeho parlamentu sa chcú dostať do Bruselu najmä preto, aby si dobre zarobili... To asi nie je práve dôvod na to, aby išli voliť. Ako ich chcete presvedčiť, že budete v EP zastupovať ich záujmy?
V rámci vašej otázky počujem jedno z mojich zdôvodnení, prečo je účasť, nielen na Slovensku, ale vo všetkých nových členských krajinách nižšia, ako v starých členských štátoch. Veľkú rolu tam podľa mňa hrá práve takáto závisť. Treba, aby volič sledoval výsledky europoslancov a možno nie len v číslach, ktoré nájde na internetovej stránke, koľkokrát kto hlasoval a kto vystúpil, koľko otázok podal na Európsku komisiu... Je to dôležité, ale treba to brať tak, že nielen počty rozhodujú, ale aj obsah. Myslím si, že päťročné obdobie je dosť dlhé na to, aby ten, kto sa zaujíma, a to je hlavný predpoklad, lebo ja nemôžem vysvetliť to, čo robím v Európskom parlamente tomu, kto o to nemá záujem, bol informovaný, či už prostredníctvom stránky Európskeho parlamentu alebo našich osobných stránok.

Čo konkrétne by ste spomenuli?
Nejde len o to, čo sme urobili pre Slovenskú republiku všetci spoločne, či už je to navýšenie rozpočtu na odstávku dvoch blokov Jaslovských Bohuníc, alebo predĺženie čerpania eurofondov, alebo pomoc pri povodniach, alebo tatranskej smršti, ale je to aj množstvo pozmeňovacích návrhov, či už v otázkach zamestnanosti alebo sociálnych veci. Ľuďom je niekedy ťažké vysvetliť, čo sme vlastne vďaka nášmu pozmeňovaciemu návrhu zmenili, alebo aký to bude mať dopad. Veľkú rolu tam hrá aj dôvera. Dôvera v toho poslanca, že keď ma bude zastupovať, tak urobí maximum. Ja som si dala hneď na začiatku záväzok, že víkendy, nehovorím, že nevenujem aj rodine, ale maximálne sa budem venovať, či už na straníckej úrovni alebo na občianskej úrovni, voličovi. Spolupracujem mimoriadne úzko s viacerými mimovládnymi organizáciami, pracujem napríklad v Paneurópskej únii. Ľudia počas tých piatich rokov, alebo ešte dlhšieho obdobia, nakoniec prídu na to, čo som robila. Je to postupné vysvetľovanie. Volič nám nikdy neuverí, keď sa ho budeme snažiť informovať len počas volebnej kampane. My sa snažíme ako KDH, a aj ja ako líder kandidátky v prvom rade, už ani nie vysvetľovať, čo sme my poslanci KDH za tých päť rokov urobili, alebo čo tam chceme urobiť, ale presviedčať ľudí, aby išli voliť. Aké je to dôležité, ak chceme, aby sme prostredníctvom silnej rodiny zabezpečili lepšiu Európu, aby sme zvýšili životnú úroveň, zamestnanosť. Máme o tom jasné predstavy v našom programe, ale ľudia musia prísť a musia nám dať dôveru aj svojím hlasom.