Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Otázkou je tiež podľa riaditeľa Inštitútu pre ekonomické a sociálne reformy (INEKO) Dušana Zachara, či sa naozaj zlepšia pracovné podmienky, okrem platových, v nemocniciach.
Autor TASR
Bratislava 29. novembra (TASR) - Výsledná dohoda vlády a Lekárskeho odborového združenia (LOZ) má podľa riaditeľa Inštitútu pre ekonomické a sociálne reformy (INEKO) Dušana Zachara viaceré úskalia a otázniky.
Podotkol, že také veľkorysé skokovité zvýšenie platov v slovenských nemocniciach si bude vyžadovať každý rok vyčleňovanie obrovského balíka peňazí z rozpočtu. Otázne je podľa neho, či to nie je mimo možností slovenskej ekonomiky a zadlžených verejných financií a či to následne negatívne nepocítia iné segmenty zdravotníctva, na ktoré už potom nezvýšia zdroje. "Ďalšími nespokojnými v rade budú v takom prípade legitímne ambulantní lekári," doplnil.
Otázkou je tiež podľa neho, či sa naozaj zlepšia pracovné podmienky, okrem platových, v nemocniciach. "Je dosť možné, že značný podiel zdrojov pôjde z titulu výrazného zvýšenia platov na personálne náklady nemocníc a veľmi málo potom zostane práve na zlepšovanie infraštruktúry a pracovných podmienok pre zamestnancov. Nedá sa preto vylúčiť ani ďalšie a rýchlejšie zadlžovanie niektorých zdravotníckych zariadení," skonštatoval.
V takom prípade sa podľa analytika pracovné podmienky lekárov tak rýchlo nezlepšia, a preto budú aj tak motivovaní odchádzať do zahraničia. "A budeme znovu stáť na začiatku. A možno pred ďalšími hromadnými výpoveďami. Riešením sú však reformy v zdravotníctve," poznamenal.
Zvyšovaním koeficientov pre základnú mzdu lekárov a iných zdravotníckych pracovníkov sa podľa neho ešte viac znižuje priestor pre motivačnú zložku mzdy, ktorú by mohli riaditelia a primári používať na odmeňovanie produktívnych a kvalitných zamestnancov.
"Rovnostárske odmeňovanie v takej miere, ako ho nastavuje platový automat, nezohľadňuje rozdiely v excelentnosti pracovníkov a pracovísk, nezohľadňuje regionálne potreby, potreby lepšieho odmeňovania rôznych špecializácií či skupín pracovníkov, ktorí najviac chýbajú a podobne," vysvetlil. Podotkol, že takýto štedrý platový automat základných miezd zabetónuje na Slovensku priemernosť a nižšiu efektívnosť zdravotníctva.
Zachar považuje za obrovskú škodu, že pri rokovaniach nezaznievala, alebo len slabo, aj potreba viac sledovať, či za zvýšené peniaze získa spoločnosť aj vyššiu hodnotu. "Treba preto oveľa intenzívnejšie merať, zverejňovať a vyhodnocovať produkciu, dostupnosť, kvalitu a efektívnosť poskytovanej zdravotnej starostlivosti. Aby sme v budúcnosti vedeli lepšie posúdiť, aký vplyv malo zvýšenie platov cez platový automat na zdravotné výsledky," doplnil.
Podotkol, že také veľkorysé skokovité zvýšenie platov v slovenských nemocniciach si bude vyžadovať každý rok vyčleňovanie obrovského balíka peňazí z rozpočtu. Otázne je podľa neho, či to nie je mimo možností slovenskej ekonomiky a zadlžených verejných financií a či to následne negatívne nepocítia iné segmenty zdravotníctva, na ktoré už potom nezvýšia zdroje. "Ďalšími nespokojnými v rade budú v takom prípade legitímne ambulantní lekári," doplnil.
Otázkou je tiež podľa neho, či sa naozaj zlepšia pracovné podmienky, okrem platových, v nemocniciach. "Je dosť možné, že značný podiel zdrojov pôjde z titulu výrazného zvýšenia platov na personálne náklady nemocníc a veľmi málo potom zostane práve na zlepšovanie infraštruktúry a pracovných podmienok pre zamestnancov. Nedá sa preto vylúčiť ani ďalšie a rýchlejšie zadlžovanie niektorých zdravotníckych zariadení," skonštatoval.
V takom prípade sa podľa analytika pracovné podmienky lekárov tak rýchlo nezlepšia, a preto budú aj tak motivovaní odchádzať do zahraničia. "A budeme znovu stáť na začiatku. A možno pred ďalšími hromadnými výpoveďami. Riešením sú však reformy v zdravotníctve," poznamenal.
Zvyšovaním koeficientov pre základnú mzdu lekárov a iných zdravotníckych pracovníkov sa podľa neho ešte viac znižuje priestor pre motivačnú zložku mzdy, ktorú by mohli riaditelia a primári používať na odmeňovanie produktívnych a kvalitných zamestnancov.
"Rovnostárske odmeňovanie v takej miere, ako ho nastavuje platový automat, nezohľadňuje rozdiely v excelentnosti pracovníkov a pracovísk, nezohľadňuje regionálne potreby, potreby lepšieho odmeňovania rôznych špecializácií či skupín pracovníkov, ktorí najviac chýbajú a podobne," vysvetlil. Podotkol, že takýto štedrý platový automat základných miezd zabetónuje na Slovensku priemernosť a nižšiu efektívnosť zdravotníctva.
Zachar považuje za obrovskú škodu, že pri rokovaniach nezaznievala, alebo len slabo, aj potreba viac sledovať, či za zvýšené peniaze získa spoločnosť aj vyššiu hodnotu. "Treba preto oveľa intenzívnejšie merať, zverejňovať a vyhodnocovať produkciu, dostupnosť, kvalitu a efektívnosť poskytovanej zdravotnej starostlivosti. Aby sme v budúcnosti vedeli lepšie posúdiť, aký vplyv malo zvýšenie platov cez platový automat na zdravotné výsledky," doplnil.
