Výnimočné nie sú ani prípady, keď ľudia využívajú sanitky ako taxíky, keď sa napríklad potrebujú dostať do nemocnice.
Autor TASR
,aktualizované Bratislava 15. mája (TASR) - Záchranári sa aj vlani stretávali s tým, že si ich zavolali na pomoc a na nahlásenom mieste sa nakoniec nikto nenachádzal. Operačné stredisko záchrannej zdravotnej služby (OSZZS) zaznamenalo okolo 2500 takýchto prípadov. Záchranári mali vlani celkovo vyše 518.000 výjazdov, ďalších vyše 90.000 volaní na linku 155 sa riešilo telefonickou konzultáciou.
"Je pochopiteľné, že ľudia nevedia sami zhodnotiť závažnosť zdravotného stavu, a preto sa často obracajú na záchrannú zdravotnú službu a volajú na linku 155. No nie všetky volania sú indikované na zásah záchranárov," uviedol hovorca OSZZS Boris Chmel.
Záchranári tak podľa jeho slov často zasahujú u ľudí, ktorí neriešia svoje zdravotné problémy počas pracovné dňa. "Vo večerných hodinách sa ich zdravotný stav zhorší a vytáčajú linku 155 a žiadajú si záchrannú zdravotnú službu. Pritom mnohokrát by sa tomu dalo predísť, ak by sa starali lepšie o svoje zdravie, alebo navštívili všeobecných lekárov či lekársku službu prvej pomoci," skonštatoval Chmel.
Výnimočné nie sú ani prípady, keď ľudia využívajú sanitky ako taxíky, keď sa napríklad potrebujú dostať do nemocnice. "Zavolajú na 155 a vedia, čo majú do telefónu povedať a opísať, aby im operátor poslal pomoc. Takýto ľudia by si mali uvedomiť, že práve posádka, ktorá išla na takýto výjazd, by mohla zachrániť život človeka, ktorý je na naozaj v ohrození, stal sa mu úraz, nehoda, kolaps atď.," upozornil Chmel.
Pripomína, že zdravotnícki záchranári zasahujú pri udalostiach, pri ktorých došlo k náhlemu ohrozeniu ľudského života a zdravia tam, kde treba poskytnúť neodkladnú, urgentnú, zdravotnú starostlivosť. "Nechodia k zvýšeným teplotám, a pod., a záchranná služba neslúži ani ako taxík, keď sa ľudia nemajú ako dopraviť do nemocnice," zhrnul.
Verejnosť môže dnes v bratislavskom nákupnom centre na Pribinovej ulici spoznať prácu operátorov z Operačného strediska záchrannej zdravotnej služby (OSZZS) SR na linke 155. Zistiť môžu napríklad, ktoré diagnózy patria medzi najčastejšie či koľko hovorov ročne vyriešia operátori. TASR o tom informoval hovorca OSZZS Boris Chmel.
V rámci akcie Deň "155" bude aj premietanie filmov a ukážok zo záchranárskeho prostredia. Taktiež si budú môcť záujemcovia vyskúšať správne poskytnutie prvej pomoci, masáže srdca či ako pomôcť osobe, ktorá sa dusí.
Záchranári mali vlani celkovo vyše 518.000 výjazdov, ďalších vyše 90.000 volaní na linku 155 sa riešilo telefonickou konzultáciou. Každý šiesty volajúci na linku 155 podľa Chmela nepotrebuje záchranku. Záchranári sa aj vlani stretávali s tým, že si ich zavolali na pomoc a na nahlásenom mieste sa nakoniec nikto nenachádzal. OSZZS zaznamenalo okolo 2500 takýchto prípadov.
"Je pochopiteľné, že ľudia nevedia sami zhodnotiť závažnosť zdravotného stavu, a preto sa často obracajú na záchrannú zdravotnú službu a volajú na linku 155. No nie všetky volania sú indikované na zásah záchranárov," uviedol Chmel. Pripomína, že zdravotnícki záchranári zasahujú pri udalostiach, pri ktorých došlo k náhlemu ohrozeniu ľudského života a zdravia tam, kde treba poskytnúť neodkladnú, urgentnú zdravotnú starostlivosť.
"Nechodia k zvýšeným teplotám, a pod., a záchranná služba neslúži ani ako taxík, keď sa ľudia nemajú ako dopraviť do nemocnice," podotkol.
"Je pochopiteľné, že ľudia nevedia sami zhodnotiť závažnosť zdravotného stavu, a preto sa často obracajú na záchrannú zdravotnú službu a volajú na linku 155. No nie všetky volania sú indikované na zásah záchranárov," uviedol hovorca OSZZS Boris Chmel.
Záchranári tak podľa jeho slov často zasahujú u ľudí, ktorí neriešia svoje zdravotné problémy počas pracovné dňa. "Vo večerných hodinách sa ich zdravotný stav zhorší a vytáčajú linku 155 a žiadajú si záchrannú zdravotnú službu. Pritom mnohokrát by sa tomu dalo predísť, ak by sa starali lepšie o svoje zdravie, alebo navštívili všeobecných lekárov či lekársku službu prvej pomoci," skonštatoval Chmel.
Výnimočné nie sú ani prípady, keď ľudia využívajú sanitky ako taxíky, keď sa napríklad potrebujú dostať do nemocnice. "Zavolajú na 155 a vedia, čo majú do telefónu povedať a opísať, aby im operátor poslal pomoc. Takýto ľudia by si mali uvedomiť, že práve posádka, ktorá išla na takýto výjazd, by mohla zachrániť život človeka, ktorý je na naozaj v ohrození, stal sa mu úraz, nehoda, kolaps atď.," upozornil Chmel.
Pripomína, že zdravotnícki záchranári zasahujú pri udalostiach, pri ktorých došlo k náhlemu ohrozeniu ľudského života a zdravia tam, kde treba poskytnúť neodkladnú, urgentnú, zdravotnú starostlivosť. "Nechodia k zvýšeným teplotám, a pod., a záchranná služba neslúži ani ako taxík, keď sa ľudia nemajú ako dopraviť do nemocnice," zhrnul.
Verejnosť môže spoznať prácu operátorov
Verejnosť môže dnes v bratislavskom nákupnom centre na Pribinovej ulici spoznať prácu operátorov z Operačného strediska záchrannej zdravotnej služby (OSZZS) SR na linke 155. Zistiť môžu napríklad, ktoré diagnózy patria medzi najčastejšie či koľko hovorov ročne vyriešia operátori. TASR o tom informoval hovorca OSZZS Boris Chmel.
V rámci akcie Deň "155" bude aj premietanie filmov a ukážok zo záchranárskeho prostredia. Taktiež si budú môcť záujemcovia vyskúšať správne poskytnutie prvej pomoci, masáže srdca či ako pomôcť osobe, ktorá sa dusí.
Záchranári mali vlani celkovo vyše 518.000 výjazdov, ďalších vyše 90.000 volaní na linku 155 sa riešilo telefonickou konzultáciou. Každý šiesty volajúci na linku 155 podľa Chmela nepotrebuje záchranku. Záchranári sa aj vlani stretávali s tým, že si ich zavolali na pomoc a na nahlásenom mieste sa nakoniec nikto nenachádzal. OSZZS zaznamenalo okolo 2500 takýchto prípadov.
"Je pochopiteľné, že ľudia nevedia sami zhodnotiť závažnosť zdravotného stavu, a preto sa často obracajú na záchrannú zdravotnú službu a volajú na linku 155. No nie všetky volania sú indikované na zásah záchranárov," uviedol Chmel. Pripomína, že zdravotnícki záchranári zasahujú pri udalostiach, pri ktorých došlo k náhlemu ohrozeniu ľudského života a zdravia tam, kde treba poskytnúť neodkladnú, urgentnú zdravotnú starostlivosť.
"Nechodia k zvýšeným teplotám, a pod., a záchranná služba neslúži ani ako taxík, keď sa ľudia nemajú ako dopraviť do nemocnice," podotkol.