Záchranári v návrhu argumentujú tým, že ako ako jediný prvok integrovaného záchranného systému nemajú výsluhové dôchodky.
Autor TASR
Bratislava 1. februára (TASR) - V zdravotníckom systéme chýba aktuálne približne 220 záchranárov. Ak sa má situácia zlepšiť, okrem zvýšenia platov je nevyhnutné aj zavedenie výsluhového dôchodku pre záchranárov. Informoval o tom v utorok na zasadnutí parlamentného zdravotníckeho výboru prezident Slovenskej komory zdravotníckych záchranárov František Majerský.
Záchranári podľa neho odchádzajú najmä do Česka či Anglicka. "Záchranná služba si však vyžaduje systémovú zmenu a reformu," skonštatoval Majerský.
Záchranári v návrhu na zavedenie výsluhových dôchodkov pre zamestnancov záchrannej zdravotnej služby (ZZS) argumentujú tým, že ako ako jediný prvok integrovaného záchranného systému (IZS) nemajú výsluhové dôchodky. Zavedenie výsluhových dôchodkov žiadajú však len pre zdravotníckych záchranárov, vodičov a lekárov, nie pre administratívnych pracovníkov či manažment.
Poukazujú na to, že záchranári zasahujú za každých okolností, pracujú v prvej línii, často čelia verbálnym či fyzickým útokom a zasahujú pri pacientoch bez poznatkov o ich osobnej anamnéze či infekčných ochoreniach. "V porovnaní so sestrami v nemocniciach je záchranár kompletne zodpovedný za zdravotný stav a liečbu pacienta a zasahuje pri každom type ochorenia," vysvetľujú záchranári. Problém je aj fyzická náročnosť práce.
Nárok na výsluhový dôchodok by mal podľa ZZS človek po odpracovaní 25 rokoch, po dosiahnutí 55 rokov a po aspoň desiatich rokoch prispievania do systému.
So zavedením výsluhových dôchodkov pre záchranárov minister zdravotníctva Vladimír Lengvarský (nominant OĽANO) súhlasí. "Potrebné je to však správne nastaviť," uviedol na zasadnutí výboru. Pri správnom nastavení pravidiel v zavedení výsluhových dôchodkov nevidí problém ani člen výboru a poslanec Národnej rady SR Richard Raši (nezaradený).
Výbor sa chce problémom výsluhových dôchodkov záchranárov opäť zaoberať v septembri.
Záchranári podľa neho odchádzajú najmä do Česka či Anglicka. "Záchranná služba si však vyžaduje systémovú zmenu a reformu," skonštatoval Majerský.
Záchranári v návrhu na zavedenie výsluhových dôchodkov pre zamestnancov záchrannej zdravotnej služby (ZZS) argumentujú tým, že ako ako jediný prvok integrovaného záchranného systému (IZS) nemajú výsluhové dôchodky. Zavedenie výsluhových dôchodkov žiadajú však len pre zdravotníckych záchranárov, vodičov a lekárov, nie pre administratívnych pracovníkov či manažment.
Poukazujú na to, že záchranári zasahujú za každých okolností, pracujú v prvej línii, často čelia verbálnym či fyzickým útokom a zasahujú pri pacientoch bez poznatkov o ich osobnej anamnéze či infekčných ochoreniach. "V porovnaní so sestrami v nemocniciach je záchranár kompletne zodpovedný za zdravotný stav a liečbu pacienta a zasahuje pri každom type ochorenia," vysvetľujú záchranári. Problém je aj fyzická náročnosť práce.
Nárok na výsluhový dôchodok by mal podľa ZZS človek po odpracovaní 25 rokoch, po dosiahnutí 55 rokov a po aspoň desiatich rokoch prispievania do systému.
So zavedením výsluhových dôchodkov pre záchranárov minister zdravotníctva Vladimír Lengvarský (nominant OĽANO) súhlasí. "Potrebné je to však správne nastaviť," uviedol na zasadnutí výboru. Pri správnom nastavení pravidiel v zavedení výsluhových dôchodkov nevidí problém ani člen výboru a poslanec Národnej rady SR Richard Raši (nezaradený).
Výbor sa chce problémom výsluhových dôchodkov záchranárov opäť zaoberať v septembri.