Banská Bystrica 22. marca (TASR) - Epidemiológovia avizujú po miernej zime zvýšený výskyt kliešťov. Ich jarná aktivita sa začína koncom marca a vrcholí v apríli a máji. Druhýkrát sa začínajú páriť a množiť na jeseň, hlavne v septembri.

Pre život kliešťa sú domovom hlavne trávnaté porasty. Pri chôdzi či ležaní vo vysokej tráve dokáže kliešť využiť nestráženú chvíľu a prelezie na človeka, pričom sa usadí na ľudskom tele na miestach, kde je najjemnejšia koža.

„V prvom momente človek necíti nič, pretože kliešť miesto vpichu znecitlivie obsahom štiav, ktoré vylúči. Časť populácie kliešťov, ktorá žije v prírode aj na Slovensku, je infikovaná niektorými etiologickými mikroorganizmami, ktoré prenášajú na človeka. Dominuje hlavne kliešťová encefalitída, častá je aj lymská borelióza. Okrem týchto dvoch chorôb prenáša kliešť aj Q-horúčku alebo tularémiu, tá sa na Slovensku vyskytuje zriedkavo," popisuje proces vedúca odboru epidemiológie Regionálneho úradu verejného zdravotníctva (RÚVZ) v Banskej Bystrici Mária Avdičová.

Proti chorobám, ktoré prenášajú kliešte, máme k dispozícii len očkovaciu látku proti kliešťovej encefalitíde, ktorá je vysoko účinná a odporúča sa ľuďom, ako lesní robotníci, geodeti, geológovia či bežci, ktorí behávajú v prírode.

Optimálne obdobie na zaočkovanie prvou z troch dávok očkovacej látky proti kliešťovej encefalitíde je koniec februára a marec, druhú dávku odborníci odporúčajú podať koncom marca alebo začiatkom apríla ešte pred jarnou aktivitou kliešťov. Tretiu dávku odporúčajú podať v septembri. Takéto očkovanie chráni človeka pred týmto pomerne vážnym ochorením až päť rokov.

„Na lymskú boreliózu sa zatiaľ nepodarilo vedcom vyvinúť účinnú očkovaciu látku. V európskych podmienkach je mikroorganizmus, ktorý spôsobuje toto ochorenie, totiž veľmi variabilný. Jediná ochrana je prevencia - chodiť do prírody oblečený, spodnú časť nohavíc stiahnuť, po návrate domov si dôkladne prezrieť telo,“ zdôrazňuje Avdičová. Lymská borelióza je pri tom pomerne vážne ochorenie, ktorého výskyt v SR stúpa.

Kliešť sa dá z tela odstrániť pomerne jednoduchým spôsobom. Podľa Avdičovej je optimálne pinzetou uchopiť jeho ploské telo čo najbližšie pri koži a kývavým spôsobom ho pomaly uvoľňovať. Potom je potrebné miesto vydezinfikovať, pričom najúčinnejší je jódový dezinfekčný prípravok. Tieto prípravky ničia vírusy a baktérie, ktorými môže byť kliešť nainfikovaný.

Výskyt nakazených kliešťov je na Slovensku lokalizovaný predovšetkým pozdĺž brehov rieky Váh. Toto veľké ohnisko sa tiahne od jeho prameňa až po miesto, kde sa vlieva do Dunaja.

„V tejto oblasti zaznamenávame mnoho rokov najvyššiu chorobnosť, aj keď treba povedať, že v SR nie je chorobnosť na kliešťovú encefalitídu vysoká. Ide ročne o 70 až 90 prípadov, ktoré majú stredne ťažký priebeh a vyžadujú si hospitalizáciu, ktorá trvá v priemere dva týždne. Z toho dôvodu sa v SR nikdy neuvažovalo o celoplošnej vakcinácii proti tejto chorobe, pretože mnoho ľudí nie je vystavených tomuto riziku," uviedla Avdičová.

Okrem okolia Váhu možno za endemické územie považovať aj juhozápadnú časť Slovenska, Nitriansky kraj a hlavne jeho južnejšie okresy. Výskyt infikovaných kliešťov sa však zaznamenáva už aj v oblastiach, kde v minulosti nebola potvrdená endemičnosť.