Židia si počas Pesachu, ktorý oslavujú už vyše 3300 rokov, pripomínajú udalosti zo svojich najstarších dejín zaznamenané v tóre.
Autor TASR
Bratislava 22. apríla (TASR) - Pamiatku vyslobodenia Izraelitov z egyptského otroctva pripomína významný osemdňový židovský sviatok Pesach. Jeho prvý deň v tomto roku pripadá na sobotu 23. apríla, sláviť sa však začína ako každý židovský sviatok už predchádzajúci večer, čiže v piatok 22. apríla. Oslavovať budú aj v desiatkach židovských domácností na Slovensku.
Židia si počas Pesachu, ktorý oslavujú už vyše 3300 rokov, pripomínajú udalosti zo svojich najstarších dejín zaznamenané v tóre. Je to najmä ťažká práca počas otroctva v starovekom Egypte, útlak a pokus o zničenie Židov zo strany faraóna. Keďže sa faraón zdráhal prepustiť izraelských otrokov, Boh potrestal egyptskú krajinu pohromami, ktoré sú známe ako desať egyptských rán. Poslednou ranou, po ktorej sa faraón rozhodol Židov prepustiť, bolo usmrtenie všetkých prvorodených Egypťanov. Aby anjel smrti, ktorý prešiel počas noci celou krajinou, rozpoznal židovské domy, Hospodin prikázal Židom označiť rámy a prahy ich dverí krvou baránka. Anjel smrti obchádzal takto označené domy bez toho, aby niekoho usmrtil. Od toho je zrejme odvodené pomenovanie sviatku Pesach, pretože toto slovo znamená obchádzanie či obídenie.
Židia museli utiecť z Egypta v takom chvate, že im nestihol vykysnúť chlieb. Tak vzniklo krehké chrumkavé pečivo maces, ktoré sa konzumuje počas Pesachu na pripomenutie spomenutých udalostí. Počas osemdňového sviatku sa v židovských rodinách nekonzumuje žiadne kvasené pečivo a v domácnosti by sa z neho nemala nachádzať ani omrvinka. Preto tomuto sviatku predchádza dôkladné čistenie domácností, aby nikde nezostal ani kúštik chamecu (jedla pripraveného z kvásku). Býva zvykom, že po dôkladnom čistení sa do každého kúta v domácnosti posvieti sviečkou, aby sa rodina symbolicky presvedčila, že naozaj nikde neostal chamec.
Pesach je rodinný sviatok. Po bohoslužbe v synagóge sa rodina stretne pri slávnostnej večeri - Seder. Tá sa v rodinách podáva po prvé dva večery Pesachu. Slávnostný sederový stôl je pestrý a bohatý na symboliku. Okrem už spomenutého macesu nesmie na stole chýbať krčah so slanou vodou, ktorý pripomína preliate slzy, horké byliny ako spomienka na utrpenie a ťažké časy v Egypte, jahňacia kosť s trochou opečeného mäsa na počesť obetovaného jahniatka (v našich podmienkach sa podáva aj kuracina), vajce ako symbol krehkosti života a víno sa pije na znak radosti z vyslobodenia. Medzi sederové pokrmy patrí aj charoset - zmes postrúhaných jabĺk, hrozienok, orieškov a mandlí, zriedená červeným vínom. Vzhľad tohto pokrmu pripomína červenú hlinu, z ktorej Židia v Egypte zhotovovali tehly.
Významnou súčasťou sederovej večere je rozprávanie o exode z Egypta. Otec rodiny predčíta z krásne ilustrovanej náboženskej knihy Haggada, deťom vysvetľujú zmysel udalostí z histórie.
Sviatok Pesach sa v tomto roku skončí 30. apríla.
Židovský kalendár je lunárny, riadi sa fázami mesiaca. Preto nielen Pesach, ale i ostatné židovské sviatky pripadajú každý rok na iný dátum bežného kalendára.
Židia si počas Pesachu, ktorý oslavujú už vyše 3300 rokov, pripomínajú udalosti zo svojich najstarších dejín zaznamenané v tóre. Je to najmä ťažká práca počas otroctva v starovekom Egypte, útlak a pokus o zničenie Židov zo strany faraóna. Keďže sa faraón zdráhal prepustiť izraelských otrokov, Boh potrestal egyptskú krajinu pohromami, ktoré sú známe ako desať egyptských rán. Poslednou ranou, po ktorej sa faraón rozhodol Židov prepustiť, bolo usmrtenie všetkých prvorodených Egypťanov. Aby anjel smrti, ktorý prešiel počas noci celou krajinou, rozpoznal židovské domy, Hospodin prikázal Židom označiť rámy a prahy ich dverí krvou baránka. Anjel smrti obchádzal takto označené domy bez toho, aby niekoho usmrtil. Od toho je zrejme odvodené pomenovanie sviatku Pesach, pretože toto slovo znamená obchádzanie či obídenie.
Židia museli utiecť z Egypta v takom chvate, že im nestihol vykysnúť chlieb. Tak vzniklo krehké chrumkavé pečivo maces, ktoré sa konzumuje počas Pesachu na pripomenutie spomenutých udalostí. Počas osemdňového sviatku sa v židovských rodinách nekonzumuje žiadne kvasené pečivo a v domácnosti by sa z neho nemala nachádzať ani omrvinka. Preto tomuto sviatku predchádza dôkladné čistenie domácností, aby nikde nezostal ani kúštik chamecu (jedla pripraveného z kvásku). Býva zvykom, že po dôkladnom čistení sa do každého kúta v domácnosti posvieti sviečkou, aby sa rodina symbolicky presvedčila, že naozaj nikde neostal chamec.
Pesach je rodinný sviatok. Po bohoslužbe v synagóge sa rodina stretne pri slávnostnej večeri - Seder. Tá sa v rodinách podáva po prvé dva večery Pesachu. Slávnostný sederový stôl je pestrý a bohatý na symboliku. Okrem už spomenutého macesu nesmie na stole chýbať krčah so slanou vodou, ktorý pripomína preliate slzy, horké byliny ako spomienka na utrpenie a ťažké časy v Egypte, jahňacia kosť s trochou opečeného mäsa na počesť obetovaného jahniatka (v našich podmienkach sa podáva aj kuracina), vajce ako symbol krehkosti života a víno sa pije na znak radosti z vyslobodenia. Medzi sederové pokrmy patrí aj charoset - zmes postrúhaných jabĺk, hrozienok, orieškov a mandlí, zriedená červeným vínom. Vzhľad tohto pokrmu pripomína červenú hlinu, z ktorej Židia v Egypte zhotovovali tehly.
Významnou súčasťou sederovej večere je rozprávanie o exode z Egypta. Otec rodiny predčíta z krásne ilustrovanej náboženskej knihy Haggada, deťom vysvetľujú zmysel udalostí z histórie.
Sviatok Pesach sa v tomto roku skončí 30. apríla.
Židovský kalendár je lunárny, riadi sa fázami mesiaca. Preto nielen Pesach, ale i ostatné židovské sviatky pripadajú každý rok na iný dátum bežného kalendára.