Začiatkom februára odíde asi 600 sestier z nemocníc v Prešove, Žiline, Trnave, Bojniciach a Košiciach.
Autor TASR
Bratislava 28. januára (TASR) – Mnohé sestry vo výpovedi si už našli prácu v zahraničí. Sesterská komora dostala viaceré pracovné ponuky z Česka, Rakúska, Nemecka, Švajčiarska či Malty. "Bude to veľká strata pre Slovensko, odídu nám najkvalitnejšie sestry," povedala pre TASR prezidentka Slovenskej komory sestier a pôrodných asistentiek (SKSaPA) Iveta Lazorová.
Viaceré však po prvom februári pôjdu aj na úrad práce. Vtedy výpovede sestier z niektorých nemocníc nadobudnú platnosť. Tie sú podľa Lazorovej unavené z dlhoročného preťažovania či z náročnej situácie vo výpovednej lehote, kedy mali byť pod nátlakom. Prezidentka komory nekonkretizovala, koľko sestier pôjde do zahraničia a koľko na úrad. Začiatkom februára odíde asi 600 sestier z nemocníc v Prešove, Žiline, Trnave, Bojniciach a Košiciach. V hromadných výpovediach je približne 770 ľudí z desiatich nemocníc.
Pre výpovede nie je podľa ministerstva zdravotníctva dôvod na obavy. Tie majú byť "výsostne" lokálnym problémom vo fakultných nemocniciach v Žiline a Prešove. Vo výpovedi je tam najviac sestier. "Zdravotná starostlivosť je zabezpečená, obe nemocnice poskytujú všetky potrebné služby. Rovnako to bude aj po prvom februári," povedal hovorca rezortu Peter Bubla. Ministerstvo a nemocnice naďalej ponúkajú sestrám právnu pomoc v súvislosti so sankciou 3300 eur, ktorá im hrozí pre stiahnutie výpovede. Tú podľa ministerstva platiť nemusia, má ísť o zastrašovanie. Nemocnice sestrám ponúkajú bezplatnú právnu pomoc.
Lazorová tvrdeniam ministerstva neverí. Po prvom februári bude podľa nej situácia kritická v Prešove, Žiline a Bojniciach. "Sestry tam budú chýbať pri operáciách, ale aj na kľúčových oddeleniach ako sú ARO či JIS," upozornila.
Sestry podali výpovede, pretože sú nespokojné so zákonom o platoch zdravotníkov. Ten od januára 2016 upravil ich mzdy, a to napriek tomu, že prezident SR Andrej Kiska ani po druhý raz nepodpísal novelu zákona o poskytovateľoch. Právna norma tak platí bez jeho podpisu.
Zdravotníci tvrdia, že zákon nezohľadňuje ich požiadavky. Podľa nich musí platiť pre všetkých zdravotníkov, chcú zvýšiť koeficienty pre výpočet základnej zložky mzdy a taktiež navyšovať základnú zložku mzdy za každé tri roky praxe.
Minister zdravotníctva Viliam Čislák (nominant Smeru-SD) zákon naopak považuje za korektný a solídny. Výpovede označil za protest proti zvyšovaniu platov. Tvrdenia o nátlaku zo strany nemocníc dlhodobo odmieta. Poukazuje, že nátlak robia sesterské odbory a komora. Tie jeho vyjadrenia popierajú.
Viaceré však po prvom februári pôjdu aj na úrad práce. Vtedy výpovede sestier z niektorých nemocníc nadobudnú platnosť. Tie sú podľa Lazorovej unavené z dlhoročného preťažovania či z náročnej situácie vo výpovednej lehote, kedy mali byť pod nátlakom. Prezidentka komory nekonkretizovala, koľko sestier pôjde do zahraničia a koľko na úrad. Začiatkom februára odíde asi 600 sestier z nemocníc v Prešove, Žiline, Trnave, Bojniciach a Košiciach. V hromadných výpovediach je približne 770 ľudí z desiatich nemocníc.
Pre výpovede nie je podľa ministerstva zdravotníctva dôvod na obavy. Tie majú byť "výsostne" lokálnym problémom vo fakultných nemocniciach v Žiline a Prešove. Vo výpovedi je tam najviac sestier. "Zdravotná starostlivosť je zabezpečená, obe nemocnice poskytujú všetky potrebné služby. Rovnako to bude aj po prvom februári," povedal hovorca rezortu Peter Bubla. Ministerstvo a nemocnice naďalej ponúkajú sestrám právnu pomoc v súvislosti so sankciou 3300 eur, ktorá im hrozí pre stiahnutie výpovede. Tú podľa ministerstva platiť nemusia, má ísť o zastrašovanie. Nemocnice sestrám ponúkajú bezplatnú právnu pomoc.
Lazorová tvrdeniam ministerstva neverí. Po prvom februári bude podľa nej situácia kritická v Prešove, Žiline a Bojniciach. "Sestry tam budú chýbať pri operáciách, ale aj na kľúčových oddeleniach ako sú ARO či JIS," upozornila.
Sestry podali výpovede, pretože sú nespokojné so zákonom o platoch zdravotníkov. Ten od januára 2016 upravil ich mzdy, a to napriek tomu, že prezident SR Andrej Kiska ani po druhý raz nepodpísal novelu zákona o poskytovateľoch. Právna norma tak platí bez jeho podpisu.
Zdravotníci tvrdia, že zákon nezohľadňuje ich požiadavky. Podľa nich musí platiť pre všetkých zdravotníkov, chcú zvýšiť koeficienty pre výpočet základnej zložky mzdy a taktiež navyšovať základnú zložku mzdy za každé tri roky praxe.
Minister zdravotníctva Viliam Čislák (nominant Smeru-SD) zákon naopak považuje za korektný a solídny. Výpovede označil za protest proti zvyšovaniu platov. Tvrdenia o nátlaku zo strany nemocníc dlhodobo odmieta. Poukazuje, že nátlak robia sesterské odbory a komora. Tie jeho vyjadrenia popierajú.