Archívna snímka. Slovenský minister vnútra Robert Kaliňák (uprostred) a rakúska ministerka vnútra Johanna Mikl-Leitnerová počas stretnutia ministrov vnútra členských krajín EÚ v Bruseli 14. septembra 2015. Ministri vnútra EÚ rokovali o pláne na núdzové prerozdelenie 160.000 utečencov.Foto: TASR/AP
Naše spoločnosti stále nie sú veľmi rozmanité a otvorené. Niektoré stredoeurópske štáty ako napríklad Slovensko mali 400 rokov emigrácie a iba niekoľko rokov imigrácie, uviedol pre BBC Milan Nič.
Bratislava 5. októbra (Teraz.sk) - V utorok 22. septembra Rada ministrov Európskej únie (EÚ) schválila prerozdelenie 120 tisíc utečencov na základe povinných kvót medzi členské štáty. Návrh podporila väčšina ministrov vnútra, proti boli ministri Slovenskej republiky, Českej republiky, Maďarska, Rumunska. Hlasovania sa ako jediné zdržalo Fínsko.
Vláda SR na čele s premiérom Róbertom Ficom sa rozhodla podať kvôli tomuto rozhodnutiu rady žalobu na Súdny dvor v Luxemburgu. Slovenská vláda sa týmto spôsobom chce odvolať proti „diktátu väčšiny“. Premiér zároveň avizoval, že Slovenská republika rozhodnutie o kvótach implementovať nebude a radšej pôjde do procedúry infringementu zo strany Európskej komisie.
Prinášame Vám prehľad reakcií zahraničných spravodajských portálov na rozhodnutie Slovenskej republiky podať žalobu a o argumentoch stredoeurópskych štátov proti systému povinných kvót.
Reuters: Slovensko podáva žalobu ako jediná členská krajina
Autorka článku v americkom vydaní agentúry Reuters píše, že z krajín prehlasovaných na rade ministrov je Slovensko zatiaľ jediné, ktoré podáva žalobu. Predstavitelia Česka a Rumunska uviedli, že nebudú rozhodnutie žalovať a Maďarsko bude iba zvažovať podanie žaloby.
Slovenská republika by mala podľa Reuters na základe prerozdeľovacieho plánu prijať 802 migrantov, toto rozhodnutie však považuje za povzbudenie pre migrantov k tomu, aby naďalej prichádzali do Európy.
Vláda SR podľa agentúry argumentovala, že EÚ by sa mala sústrediť skôr na zaistenie svojich vonkajších hraníc, mala by posilniť existujúce pravidlá pre udeľovanie azylu a poskytnúť pomoc v krajinách, ktoré susedia s konfliktnými oblasťami.
Fico sa podľa Reuters neobáva toho, že systém kvót bude implementovaný proti vôli Slovenskej republiky, pretože nie je technicky vynútiteľný. Slovensko podľa vlády SR nie cieľovou krajinou pre migrantov a vláda nemá moc na to, aby ich tu udržala, pokiaľ sa chcú presunúť do Nemecka alebo do iných členských štátov EÚ.
Ilustračná snímka. Migranti kráčajú k hraniciam medzi Maďarskom a Rakúskom v obci Hegyeshalom.Foto: TASR
The Financial Times: Slovensko ako „oddaný odporca“ kvót
Redaktor britského denníka The Financial Times napísal o slovenskom rozhodnutí článok čisto informatívneho charakteru a zdržal sa širších komentárov.
Hovorca ministerstva spravodlivosti SR podľa denníka uviedol, že Slovensko podá žalobu proti Európskej rade na Súdnom dvore EÚ do polovice decembra. Pokúsi sa dokázať, že schválený návrh je proti pravidlám EÚ.
Autor uviedol tiež informáciu, že Slovensko ako „oddaný odporca“ kvót bolo jedným zo štyroch krajín, ktoré hlasovali proti plánu na prerozdelenie migrantov. Ten bol prijatý Radou ministrov, a to prostredníctvom „kontroverzného využitia väčšinového rozhodnutia.“
Die Zeit: Radšej pôjdem do súdneho konania proti Slovensku, ako by som mal rešpektovať tento diktát
Nemecký denník Die Zeit priniesol článok o žalobe Slovenska na Európskom súdnom dvore.
Autor v článku citoval premiéra Fica, ktorý na rozhodnutie kvalifikovanou väčšinou v Bruseli reagoval na pôde slovenského parlamentu slovami: „Radšej pôjdem do súdneho konania proti Slovensku ako by som mal rešpektovať tento diktát.“
Na archívnej snímke predseda vlády SR Robert Fico.Foto: TASR/Michal Svítok
Die Zeit uviedol aj ďalšiu jeho citáciu: „Ešte nikdy predtým sa nestalo, že názory, pre ktoré mali krajiny racionálne argumenty, boli väčšinou jednoducho prevalcované iba preto, že neboli schopní nájsť konsenzus.“
V článku je uvedené aj to, že na rozhodnutie reagovali kriticky aj slovenské médiá. Die Zeit citovali denník Hospodárske noviny, v ktorých sa napísalo: „Nemci vyhrali bleskovú vojnu.“ (v nemčine Blitzkrieg, známu z čias druhej svetovej vojny, pozn. redakcie). Na titulnej strane denníka Pravda stál titulok: „Slovensko utrpelo vo svojom boji proti kvótam porážku.“
Die Zeit uvádza, že Česko, na rozdiel od Slovenska, nebude podnikať právne kroky proti rozhodnutiu EÚ. Premiér Bohuslav Sobotka uviedol, že aj keď s uplatnením kvót nesúhlasil a jeho krajina hlasovala proti, Európa sa nesmie pri riešení utečeneckej krízy rozpadnúť. Preto nechcel súdnym sporom ešte zvyšovať napätie.
BBC: Lídri v stredoeurópskych štátoch tvrdia, že kvóty nebudú fungovať, pretože utečenci v týchto krajinách nechcú zostať
Dôvodom, prečo niektoré štáty odmietajú kvóty, sa venuje aj článok na portáli BBC pod názvom Prečo stredná Európa vzdoruje utečeneckým kvótam.
V článku je väčšinou rozoberaný český postoj, ktorý je podobný tomu slovenskému. Autor v článku okrem iného citoval vyjadrenie riaditeľa think thanku Central European Policy Institute (CEPI, Stredoeurópsky politický inštitút, pozn. redakcie) Milana Niča, ktorý povedal: „V tomto regióne je všeobecný strach zo zmien v spoločnosti manipulovaných politickými lídrami.“
„Naše spoločnosti stále nie sú veľmi rozmanité a otvorené. Niektoré stredoeurópske štáty ako napríklad Slovensko mali 400 rokov emigrácie a iba niekoľko rokov imigrácie,“ uviedol Nič pre BBC. Táto kríza podľa neho prišla príliš náhle.
Stredoeurópski lídri si podľa autora svojimi postojmi zlepšujú obraz v očiach verejnosti vo svojich domovských krajinách. Ak by Slovensko prijalo nanútené rozdelenie žiadateľov o azyl podľa systému kvót EÚ, podľa slovenského predsedu vlády „sa potom jedného dňa zobudíme a budeme mať 100 tisíc ľudí z arabského sveta a to je problém, ktorý nechcem, aby Slovensko malo.“
BBC pripomína, že Slovenská republika zatiaľ ponúkla, že prijme 200 utečencov a prednostne kresťanov.
Štáty v stredoeurópskom regióne používajú tri hlavné námietky a argumenty proti kvótam, ktoré autor zosumarizoval:
- Kvóty zbavia krajín ich suverénneho práva rozhodnúť sa o svojej vlastnej azylovej politike,
- povzbudia viac utečencov k tomu, aby prišli do Európy,
- najkritickejší argument je, že kvóty nebudú fungovať, pretože utečenci v týchto krajinách nechcú zostať.
Slovenský aj český minister vnútra argumentujú, že títo ľudia chcú ísť do Nemecka. Pýtajú sa, aký mechanizmus ich prinúti zostať v Slovenskej alebo v Českej republike.
Tieto argumenty podľa autora z BBC "možno nie sú nezrozumiteľné". Ale argumenty štátov zo strednej Európy ich západní kolegovia neboli ochotní počúvať. Dôkazom toho je aj viackrát spomínané väčšinové rozhodnutie ministrov vnútra z 22. septembra.
