Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Prvá schôdza výboru sa konala v neverejnom režime, poslanci sa na nej pýtali aj závery bezpečnostnej rady. Podľa šéfa výboru Mariána Kéryho nedostali poslanci jednoznačnú odpoveď.
Autor TASR
Bratislava 23. februára (TASR) - Zahraničný výbor Národnej rady (NR) SR na stredajšom rokovaní odsúdil agresiu Ruska voči Ukrajine. Prijal uznesenie z dielne Andreja Stančíka (OĽANO), v ktorom sa hovorí i o porušení medzinárodného práva aj Minských dohôd. Výbor súčasne vyjadril solidaritu s Ukrajinou a pripomenul, že SR podporuje suverenitu a územnú celistvosť Ukrajiny.
"Tiež sme vyzvali vládu SR, aby sa v úzkej koordinácii so spojencami EÚ a NATO pripojila k spoločnému postoju a sankciám, ktoré budú adresované voči ruskému režimu a voči tým, ktorí sa priamo podieľajú na agresii voči Ukrajine. Rovnako sme deklarovali, že otázka členstva Ukrajiny v NATO musí byť výsledkom suverénneho rozhodnutia Ukrajiny a členských štátov Aliancie," uviedol Stančík.
Prvá schôdza výboru sa konala v neverejnom režime, poslanci sa na nej pýtali na situáciu aj závery bezpečnostnej rady štátnych tajomníkov rezortov obrany a diplomacie.
Podľa šéfa výboru Mariána Kéryho (Smer-SD) nedostali poslanci jednoznačnú odpoveď na otázky. Peter Pellegrini (nezaradený) očakával od vlády predstavenie konkrétnych krokov v súvislosti s dôsledkami konfliktu na Ukrajine. Tvrdí, že nedostal informácie o príprave na hroziacu utečeneckú krízu ani na nedostatok energie či plynu. "Nemôžem povedať, že by ma odpovede štátnych tajomníkov rezortu diplomacie a obrany uspokojili. Boli to dohady, že máme rôzne scenáre, neboli povedané konkrétne počty, dosahy," skonštatoval.
Na ďalšej časti rokovania sa zúčastnil aj ruský veľvyslanec na Slovensku Igor Bratčikov, vysvetľoval situáciu a hovoril o dezinformáciách zo strany Západu. Podčiarkol, že uprostred Európy prebieha humanitárna katastrofa. Územia Donecka a Luhanska boli poľa jeho slov násilne ostreľované, v dôsledku čoho došlo k obetiam, ničeniu infraštruktúry a obyvatelia regiónu boli nútení odísť. Upozornil na hrozbu obnovenia bojových operácií. Uviedol, že tieto územia preto idú pod ochranu Ruska. Podotkol, že o dodržiavaní medzinárodného práva by mohli diskutovať veľmi dlho a hovoril o protiprávnych aktivitách NATO.
Tomáš Valášek (nezaradený) súhlasil, že v "okupovaných" častiach Luhanska a Donecka "prebieha tragédia". Vinu však nevidí na ukrajinskej strane. Odsúdil uznanie týchto území zo strany Ruska za samostatné republiky. Podčiarkol, že sú naďalej súčasťou uznaného územia Ukrajiny. Hovorí o nelegálnom kroku Ruska a porušení medzinárodného práva. Slová veľvyslanca označil za propagandu.
Kéry reagoval kritikou Valáška. Samotný konflikt na Ukrajine má podľa neho širšiu súvislosť a ide aj o konflikt Ruskej federácie a NATO. "Mrzí ma, že ako súčasť NATO sa v mnohých veciach stávame rukojemníkmi," povedal Kéry. Pripomenul však, že rovnako ako SR neuznala Kosovo, nemôže uznať ani Donecko a Luhansko ako samostatné republiky. Podčiarkol potrebu dodržiavať medzinárodné právo.
Valášek predložil aj vlastné uznesenie k požiadavkám Ruska vyjadreným v návrhu zmluvy medzi Ruskou federáciou a Severoatlantickou Alianciou. Výbor však po diskusii s ruským veľvyslancom nebol uznášaniaschopný, a teda ho neprijal.
"Tiež sme vyzvali vládu SR, aby sa v úzkej koordinácii so spojencami EÚ a NATO pripojila k spoločnému postoju a sankciám, ktoré budú adresované voči ruskému režimu a voči tým, ktorí sa priamo podieľajú na agresii voči Ukrajine. Rovnako sme deklarovali, že otázka členstva Ukrajiny v NATO musí byť výsledkom suverénneho rozhodnutia Ukrajiny a členských štátov Aliancie," uviedol Stančík.
Prvá schôdza výboru sa konala v neverejnom režime, poslanci sa na nej pýtali na situáciu aj závery bezpečnostnej rady štátnych tajomníkov rezortov obrany a diplomacie.
Podľa šéfa výboru Mariána Kéryho (Smer-SD) nedostali poslanci jednoznačnú odpoveď na otázky. Peter Pellegrini (nezaradený) očakával od vlády predstavenie konkrétnych krokov v súvislosti s dôsledkami konfliktu na Ukrajine. Tvrdí, že nedostal informácie o príprave na hroziacu utečeneckú krízu ani na nedostatok energie či plynu. "Nemôžem povedať, že by ma odpovede štátnych tajomníkov rezortu diplomacie a obrany uspokojili. Boli to dohady, že máme rôzne scenáre, neboli povedané konkrétne počty, dosahy," skonštatoval.
Na ďalšej časti rokovania sa zúčastnil aj ruský veľvyslanec na Slovensku Igor Bratčikov, vysvetľoval situáciu a hovoril o dezinformáciách zo strany Západu. Podčiarkol, že uprostred Európy prebieha humanitárna katastrofa. Územia Donecka a Luhanska boli poľa jeho slov násilne ostreľované, v dôsledku čoho došlo k obetiam, ničeniu infraštruktúry a obyvatelia regiónu boli nútení odísť. Upozornil na hrozbu obnovenia bojových operácií. Uviedol, že tieto územia preto idú pod ochranu Ruska. Podotkol, že o dodržiavaní medzinárodného práva by mohli diskutovať veľmi dlho a hovoril o protiprávnych aktivitách NATO.
Tomáš Valášek (nezaradený) súhlasil, že v "okupovaných" častiach Luhanska a Donecka "prebieha tragédia". Vinu však nevidí na ukrajinskej strane. Odsúdil uznanie týchto území zo strany Ruska za samostatné republiky. Podčiarkol, že sú naďalej súčasťou uznaného územia Ukrajiny. Hovorí o nelegálnom kroku Ruska a porušení medzinárodného práva. Slová veľvyslanca označil za propagandu.
Kéry reagoval kritikou Valáška. Samotný konflikt na Ukrajine má podľa neho širšiu súvislosť a ide aj o konflikt Ruskej federácie a NATO. "Mrzí ma, že ako súčasť NATO sa v mnohých veciach stávame rukojemníkmi," povedal Kéry. Pripomenul však, že rovnako ako SR neuznala Kosovo, nemôže uznať ani Donecko a Luhansko ako samostatné republiky. Podčiarkol potrebu dodržiavať medzinárodné právo.
Valášek predložil aj vlastné uznesenie k požiadavkám Ruska vyjadreným v návrhu zmluvy medzi Ruskou federáciou a Severoatlantickou Alianciou. Výbor však po diskusii s ruským veľvyslancom nebol uznášaniaschopný, a teda ho neprijal.
