Podľa údajov Humánneho pokroku kožušinový priemysel spotrebuje ročne 100 miliónov zvierat.
Autor TASR
Bratislava 5. júla (TASR) - Zákaz chovu zvierat na kožušiny by podľa združenia Humánny pokrok mohla podporiť koalícia aj opozícia, podobne ako sa to stalo v Írsku. Aktivisti uvádzajú, že aj na Slovensku má zákaz veľkú podporu spoločnosti. Petíciu, ktorá žiada zastavenie chovu na jedinej slovenskej farme, totiž podpísalo viac než 75.000 ľudí.
"Írska vláda, poslanci a poslankyne naprieč politickým spektrom zákaz chovu zvierat na kožušiny podporujú, pretože si to želajú ľudia. Rovnaký scenár by sme chceli vidieť aj na Slovensku," povedala koordinátorka kampane "Ide o chlp" Alexandra Demetrianová z Humánneho pokroku. V Írsku podľa nej opozičný návrh nemal podporu koalície, tá však po tlaku verejnosti prisľúbila vypracovať vlastný.
Na Slovensku zatiaľ s takýmto návrhom prišla koaličná poslankyňa Eva Antošová (SNS). Chov a usmrcovanie králikov, zajacov a kožušinových zvierat výhradne alebo primárne za účelom získania kožušín by podľa nej mal byť zakázaný. Súčasná jediná slovenská kožušinová farma by však mala tri roky na ukončenie chovu. O návrhu má parlament rokovať na svojej septembrovej schôdzi.
Zákazu kožušinového chovu sa nebráni ani Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka (MPRV) SR, ktoré však upozorňuje na riziká. "Pred konečným rozhodnutím je dôležité uvedomiť si aj dôsledky prípadného zákazu chovu na Slovensku, kedy budú musieť byť mnohé zvieratá na farme usmrtené, nakoľko nemôžu byť vypustené do voľnej prírody," uviedlo pre TASR. Problémom by podľa neho mohlo byť aj zvýšenie dovozu kožušiny z krajín, kde nad chovom zvierat neexistuje žiadny dohľad.
Podľa údajov Humánneho pokroku kožušinový priemysel spotrebuje ročne 100 miliónov zvierat. Ich kožušiny sa používajú na výrobu kabátov, no najmä doplnkov, napríklad golierov a rukávov, lemovania na topánky alebo brmbolcov na tašky a čapice. Aby sa ich kožušina zachovala v čo najlepšej kvalite, zvieratá sa zabíjajú plynom, elektrickým prúdom tyčou cez konečník alebo zlomením väzov. Na výrobu jedného kožuchu je napríklad potrebná kožušina z viac ako 60 noriek.
Zvieratá podľa aktivistov na kožušinových farmách žijú na ploche menšej ako jeden štvorcový meter, sú vystresované, trpia a časom sa doslova zbláznia. Upozorňujú tiež, že kožušinové farmy nedokážu poskytnúť zvieratám také podmienky, aké potrebujú a majú v divočine.
"Írska vláda, poslanci a poslankyne naprieč politickým spektrom zákaz chovu zvierat na kožušiny podporujú, pretože si to želajú ľudia. Rovnaký scenár by sme chceli vidieť aj na Slovensku," povedala koordinátorka kampane "Ide o chlp" Alexandra Demetrianová z Humánneho pokroku. V Írsku podľa nej opozičný návrh nemal podporu koalície, tá však po tlaku verejnosti prisľúbila vypracovať vlastný.
Na Slovensku zatiaľ s takýmto návrhom prišla koaličná poslankyňa Eva Antošová (SNS). Chov a usmrcovanie králikov, zajacov a kožušinových zvierat výhradne alebo primárne za účelom získania kožušín by podľa nej mal byť zakázaný. Súčasná jediná slovenská kožušinová farma by však mala tri roky na ukončenie chovu. O návrhu má parlament rokovať na svojej septembrovej schôdzi.
Zákazu kožušinového chovu sa nebráni ani Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka (MPRV) SR, ktoré však upozorňuje na riziká. "Pred konečným rozhodnutím je dôležité uvedomiť si aj dôsledky prípadného zákazu chovu na Slovensku, kedy budú musieť byť mnohé zvieratá na farme usmrtené, nakoľko nemôžu byť vypustené do voľnej prírody," uviedlo pre TASR. Problémom by podľa neho mohlo byť aj zvýšenie dovozu kožušiny z krajín, kde nad chovom zvierat neexistuje žiadny dohľad.
Podľa údajov Humánneho pokroku kožušinový priemysel spotrebuje ročne 100 miliónov zvierat. Ich kožušiny sa používajú na výrobu kabátov, no najmä doplnkov, napríklad golierov a rukávov, lemovania na topánky alebo brmbolcov na tašky a čapice. Aby sa ich kožušina zachovala v čo najlepšej kvalite, zvieratá sa zabíjajú plynom, elektrickým prúdom tyčou cez konečník alebo zlomením väzov. Na výrobu jedného kožuchu je napríklad potrebná kožušina z viac ako 60 noriek.
Zvieratá podľa aktivistov na kožušinových farmách žijú na ploche menšej ako jeden štvorcový meter, sú vystresované, trpia a časom sa doslova zbláznia. Upozorňujú tiež, že kožušinové farmy nedokážu poskytnúť zvieratám také podmienky, aké potrebujú a majú v divočine.