Bratislava 29. novembra (TASR) – Definovať, čo je slovenská kuchyňa, je ťažké. Podľa Rastislavy Stoličnej z Ústavu etnológie Slovenskej akadémie vied (SAV) ide iba o metaforu. Naša tradičná kuchyňa sa totiž zakladá na regionálnej. Ak by sme podľa nej porovnali jedlá z hornej Oravy a Podunajskej nížiny našli by sme veľa odlišností.

"Tieto kuchyne sa vyvíjali počas dlhého obdobia a postupne sa vykryštalizovali do istých podôb, ktoré veľmi ovplyvňovalo prírodné, klimatické prostredie, ale samozrejme, aj historický vývin, sociálne podmienky, náboženstvo, etnicita," povedala Stoličná. Okrem toho je Slovensko multietnickou krajinou, takže k nám prišlo veľa prvkov z kuchýň iných národov. "Čiže povedať, že slovenská kuchyňa je to a to, sa v podstate nedá," dodala etnologička. Svoju úlohu pri formovaní kuchyne v jednotlivých regiónoch zohral napríklad aj historický faktor. "Vieme, že Slovensko bolo rozdelené na historické župy, ktoré veľmi dlhé stáročia rozhodovali o živote a vôbec životných podmienkach ľudí," ozrejmila Stoličná s tým, že to malo vplyv na spôsob obživy poddaných. "Zemepán v podstate rozhodoval, čo sa bude pestovať, čo sa bude odvádzať ako poddanské dávky a čo im nechá na výživu," dodala etnologička.

Slovensko bolo po dlhé roky agrárnou krajinou. Čiže, aj podstata našej kuchyne vychádza z roľníckeho prostredia. Ešte pre príchodom potravín z amerického kontinentu ako napríklad zemiakov, tvorili základ stravy obyčajného roľníka obilniny, mlieko, mliečne výrobky, mäso a kapusta. "Kapusta, to nám zostalo, múčne výrobky stále radi konzumujeme, takisto kapustu, mlieko, mliečne výrobky. Až na to, že podiel ovčieho a kravského sa v 19. storočí preklenul na stranu kravského," podotkla etnologička. Stravu v menšej miere dopĺňali strukoviny, predovšetkým hrach a bôb. "Taktiež trochu ovocie, ale to zvlášť v nížinných oblastiach, kde sa mu darilo. Ale v horských oblastiach tak tam boli radi, že mali trochu sliviek, trochu jabĺk a  a plus lesné plody," dodala Stoličná.