Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Vytvoriť by sa mal nástroj integrovaného manažmentu krajiny, ktorým sa má zabezpečiť udržateľný rozvoj a starostlivosť o životné prostredie.
Autor TASR
Bratislava 30. augusta (TASR) - Zákon o krajinnom plánovaní má zvýšiť a zlepšiť ochranu, obnovu a tvorbu krajiny. Vytvoriť by sa mal nástroj integrovaného manažmentu krajiny, ktorým sa má zabezpečiť udržateľný rozvoj a starostlivosť o životné prostredie. Novú legislatívu predložilo Ministerstvo životného prostredia (MŽP) SR do medzirezortného pripomienkového konania.
"S nadväzujúcimi metodickými dokumentami a mapovými podkladmi bude zákon dôležitým odborným podkladom pre územnoplánovaciu dokumentáciu a následné schvaľovacie procesy pre povoľovanie stavieb a činnosti," uviedol rezort. Doplnil, že na základe zákona by mali byť podporované adaptačné oparenia na zmenu klímy v krajine mimo chránených území.
Legislatíva by mala byť nástrojom na zachovanie a ochranu krajinnej štruktúry a jej prvkov, ktoré významne prispievajú k mitigácii a adaptácii na zmenu klímy. Ide napríklad o aleje stromov, vetrolamy, skupiny stromov a lesíky v otvorenej krajine, kamenné ploty s krovinami a rigolmi pozdĺž hraníc pozemkov. "Reforma prispeje aj k podpore zachovania biodiverzity vo voľnej krajine a vytvorí podmienky na prežitie pôvodných druhov rastlín a živočíchov napriek klimatickým zmenám," tvrdí v materiáli. Tento proces má smerovať k podpore realizácie prírode blízkych protipovodňových opatrení a opatrení na prevenciu pred suchom a úbytkom biodiverzity.
Dokumentáciou krajinného plánovania má byť krajinný plán Slovenska, krajinný plán regiónu a miestny krajinný plán. Mali by sa stať odborným podkladom pre ďalšie dokumentácie, ktoré majú vplyv na rozvoj územia alebo majú vplyv na krajinu. Taktiež majú byť koordinačným nástrojom pre plány manažmentov povodí, dokumenty ochrany prírody a krajiny a návrh adaptačných opatrení na zmenu klímy.
Reforma krajinného plánovania určuje kompetencie ministerstva životného prostredia a okresných úradov v rámci schvaľovania dokumentácie krajinného plánovania. Rovnako stanovuje podmienky na to, kto môže byť spracovateľom dokumentácie krajinného plánovania, aj podmienky, ktoré musí dokumentácia krajinného plánovania spĺňať.
Novela patrí medzi hlavné reformy obsiahnuté v Pláne obnovy a odolnosti SR. Jej prijatie je potrebné aj vzhľadom na záväzky, ku ktorým sa Slovensko prihlásilo podpisom Európskeho dohovoru o krajine ešte v roku 2005. Novelu zákona o krajinnom plánovaní odmietla Národná rada SR v marci tohto roka. Nové znenie návrhu sa od pôvodného líši iba v niektorých detailoch.
"S nadväzujúcimi metodickými dokumentami a mapovými podkladmi bude zákon dôležitým odborným podkladom pre územnoplánovaciu dokumentáciu a následné schvaľovacie procesy pre povoľovanie stavieb a činnosti," uviedol rezort. Doplnil, že na základe zákona by mali byť podporované adaptačné oparenia na zmenu klímy v krajine mimo chránených území.
Legislatíva by mala byť nástrojom na zachovanie a ochranu krajinnej štruktúry a jej prvkov, ktoré významne prispievajú k mitigácii a adaptácii na zmenu klímy. Ide napríklad o aleje stromov, vetrolamy, skupiny stromov a lesíky v otvorenej krajine, kamenné ploty s krovinami a rigolmi pozdĺž hraníc pozemkov. "Reforma prispeje aj k podpore zachovania biodiverzity vo voľnej krajine a vytvorí podmienky na prežitie pôvodných druhov rastlín a živočíchov napriek klimatickým zmenám," tvrdí v materiáli. Tento proces má smerovať k podpore realizácie prírode blízkych protipovodňových opatrení a opatrení na prevenciu pred suchom a úbytkom biodiverzity.
Dokumentáciou krajinného plánovania má byť krajinný plán Slovenska, krajinný plán regiónu a miestny krajinný plán. Mali by sa stať odborným podkladom pre ďalšie dokumentácie, ktoré majú vplyv na rozvoj územia alebo majú vplyv na krajinu. Taktiež majú byť koordinačným nástrojom pre plány manažmentov povodí, dokumenty ochrany prírody a krajiny a návrh adaptačných opatrení na zmenu klímy.
Reforma krajinného plánovania určuje kompetencie ministerstva životného prostredia a okresných úradov v rámci schvaľovania dokumentácie krajinného plánovania. Rovnako stanovuje podmienky na to, kto môže byť spracovateľom dokumentácie krajinného plánovania, aj podmienky, ktoré musí dokumentácia krajinného plánovania spĺňať.
Novela patrí medzi hlavné reformy obsiahnuté v Pláne obnovy a odolnosti SR. Jej prijatie je potrebné aj vzhľadom na záväzky, ku ktorým sa Slovensko prihlásilo podpisom Európskeho dohovoru o krajine ešte v roku 2005. Novelu zákona o krajinnom plánovaní odmietla Národná rada SR v marci tohto roka. Nové znenie návrhu sa od pôvodného líši iba v niektorých detailoch.
