Bratislava 1. januára (TASR) - Kritická infraštruktúra na Slovensku je od stredy regulovaná novým zákonom o kritickej infraštruktúre z dielne ministerstva vnútra, ktorý 1. januára nadobudol účinnosť. Zákon má priniesť zvýšenie odolnosti kritických subjektov, ako aj kroky, ako reagovať na vyvíjajúce sa bezpečnostné výzvy. Nahradil pôvodné znenie legislatívy, ktorá sa zaoberá len problematikou identifikácie kritickej infraštruktúry z hľadiska hospodárskych záujmov SR.

"Cieľom návrhu zákona je posilniť poskytovanie základných služieb, ktoré sú nevyhnutné na zachovanie životne dôležitých spoločenských funkcií alebo hospodárskych činností, a to zvýšením odolnosti kritických subjektov, ktoré takéto služby poskytujú," uviedol rezort vnútra.

Ministerstvo vnútra takisto zdôraznilo, že Slovenská republika musí v súčasnosti zostať ostražitá a neustále sa prispôsobovať. Súčasný geopolitický kontext sa totiž vyznačuje rastúcou nestabilitou najmä v dôsledku vojny na Ukrajine a rastúcej zložitosti bezpečnostných hrozieb, ako aj následkami zmeny klímy, ako je nárast nezvyčajných klimatických udalostí alebo nedostatok vody.

Vzhľadom na čoraz väčšiu prepojenosť infraštruktúr, sietí a prevádzkovateľov poskytujúcich základné služby je podľa ministerstva nevyhnutné zásadne zmeniť súčasný prístup a prejsť od ochrany konkrétnych štruktúr k zvýšeniu odolnosti kritických subjektov, ktoré ich prevádzkujú.

Rezort poukazuje na zmeny v prevádzkovom a bezpečnostnom prostredí. Rizikové prostredie označil za zložitejšie ako v roku 2008. Zahŕňa aj prírodné nebezpečenstvá, v mnohých prípadoch zhoršené zmenou klímy, štátmi podporované hybridné akcie, terorizmus, vnútorné hrozby, pandémie a havárie.

Prevádzkovatelia čelia výzvam pri integrácii nových technológií, ako napríklad 5G a bezpilotných leteckých systémov, do svojej prevádzky a zároveň riešia slabé miesta, ktoré by takéto technológie mohli potenciálne vytvoriť. Pre tieto technológie a iné trendy sa takisto prevádzkovatelia čoraz viac spoliehajú jeden na druhého.

Rezort vnútra upozorňuje, že vzhľadom na význam základných služieb pre vnútorný trh a potrebu zabezpečiť odolnosť kritických subjektov poskytujúcich tieto služby musí SR prijať opatrenia na posilnenie odolnosti a "zmiernenie akýchkoľvek narušení pri poskytovaní takýchto základných služieb".

Nová legislatíva by mala priniesť aj uľahčenie prístupu zahraničných investorov z členských štátov EÚ na slovenský trh v oblasti energetiky a priemyslu.