Princípy štátnej služby majú vymedzovať prijímanie štátnych zamestnancov, stabilitu ich štátnozamestnaneckého pomeru, kariérny rast, hodnotenie výkonností a tiež odmeňovanie.
Autor TASR
Bratislava 1. júna (TASR) – Odpolitizovanú štátnu správu má priniesť nový zákon o štátnej službe, ktorý dnes vstúpil do účinnosti. Právnu normu vypracoval Úrad vlády SR, pričom zákon nahrádza doterajšiu právnu úpravu štátnozamestnaneckých vzťahov z roku 2009, ktorá bola novelizovaná 21-krát.
V záujme skvalitnenia výkonu štátnej služby sa podľa zákona zriadi Rada pre štátnu službu, ktorá má byť nezávislým koordinačným a monitorovacím orgánom. Jeho základnou úlohou bude ochrana princípov, na ktorých je štátna služba budovaná, a dohľad nad dodržiavaním etického kódexu štátneho zamestnanca.
Princípy štátnej služby majú vymedzovať prijímanie štátnych zamestnancov, stabilitu ich štátnozamestnaneckého pomeru, kariérny rast, hodnotenie výkonností a tiež odmeňovanie. V porovnaní s doterajšími princípmi sa ich počet rozšíril zo šesť na deväť a boli podrobnejšie rozpracované. Ide o princíp politickej neutrality, zákonnosti transparentného zamestnávania, efektívneho riadenia štátnych zamestnancov, nestrannosti, profesionality, transparentného a rovnakého odmeňovania, stability a rovnakého zaobchádzania.
Štátni zamestnanci budú po novom tiež prechádzať pravidelným služobným hodnotením. Zavádzajú sa aj zásady ich vzdelávania, ktoré má byť systémové, flexibilné, hospodárne a účelné. Tiež inštitút mentora, ktorý by mal takisto prispieť k vyššej kvalite úrovne vzdelávania.
Poslanci sa museli novým zákonom zaoberať dvakrát. Potom, ako ho schválili ešte v decembri 2016, ho do parlamentu vrátil prezident SR Andrej Kiska. Hlava štátu zákon vetovala, lebo narúša vyváženosť postavenia niektorých zákonom zriadených kancelárií.
Základným cieľom právnej normy je zefektívniť fungovanie štátnej služby založenej na odbornosti, nezávislosti a nestrannosti. Podľa Kisku však schválením doplňujúcich a pozmeňujúcich návrhov v druhom čítaní došlo k niekoľkým zásadným zmenám, ktoré narúšajú spomínanú vyváženosť kancelárií. Doterajšie postavenie týchto kancelárií – Kancelárie NR SR, Kancelárie prezidenta, Kancelárie Ústavného súdu, Kancelárie verejného ochrancu práv a Najvyššieho kontrolného úradu – bolo v otázke kontroly dodržiavania zákona o štátnej službe i odmeňovania štátnych zamestnancov rovnocenné. A Kiska tvrdil, že by to malo byť zachované aj v budúcnosti.
"Nezávislosť, rozdelenie moci a vzájomná kontrola nie sú dané len spôsobom vymenovania, kompetenciami či systémovým usporiadaním, ale aj zabezpečením reálnej materiálnej nezávislosti prostredníctvom dostatočného množstva prostriedkov na výkon svojich kompetencií a výberu personálneho aparátu," argumentovala hlava štátu v odôvodnení vrátenia zákona.
"Navyše, niet žiadneho ústavne akceptovaného dôvodu na to, aby sa trvalo na nerovnakých podmienkach výkonu štátnej služby tak, ako vyplývajú zo schváleného zákona," odkázal Kiska, podľa ktorého sa schválením zmien doterajšia rovnováha medzi kanceláriami narušila tým, že sa zvýhodnilo vo viacerých aspektoch postavenie Kancelárie NR SR. Podľa prezidenta je toto zvýhodnenie neodôvodniteľné a neprimerané. Poslanci Kiskove výhrady nepodporili a zákon vo februári schválili v pôvodnom znení.
V záujme skvalitnenia výkonu štátnej služby sa podľa zákona zriadi Rada pre štátnu službu, ktorá má byť nezávislým koordinačným a monitorovacím orgánom. Jeho základnou úlohou bude ochrana princípov, na ktorých je štátna služba budovaná, a dohľad nad dodržiavaním etického kódexu štátneho zamestnanca.
Princípy štátnej služby majú vymedzovať prijímanie štátnych zamestnancov, stabilitu ich štátnozamestnaneckého pomeru, kariérny rast, hodnotenie výkonností a tiež odmeňovanie. V porovnaní s doterajšími princípmi sa ich počet rozšíril zo šesť na deväť a boli podrobnejšie rozpracované. Ide o princíp politickej neutrality, zákonnosti transparentného zamestnávania, efektívneho riadenia štátnych zamestnancov, nestrannosti, profesionality, transparentného a rovnakého odmeňovania, stability a rovnakého zaobchádzania.
Štátni zamestnanci budú po novom tiež prechádzať pravidelným služobným hodnotením. Zavádzajú sa aj zásady ich vzdelávania, ktoré má byť systémové, flexibilné, hospodárne a účelné. Tiež inštitút mentora, ktorý by mal takisto prispieť k vyššej kvalite úrovne vzdelávania.
Poslanci sa museli novým zákonom zaoberať dvakrát. Potom, ako ho schválili ešte v decembri 2016, ho do parlamentu vrátil prezident SR Andrej Kiska. Hlava štátu zákon vetovala, lebo narúša vyváženosť postavenia niektorých zákonom zriadených kancelárií.
Základným cieľom právnej normy je zefektívniť fungovanie štátnej služby založenej na odbornosti, nezávislosti a nestrannosti. Podľa Kisku však schválením doplňujúcich a pozmeňujúcich návrhov v druhom čítaní došlo k niekoľkým zásadným zmenám, ktoré narúšajú spomínanú vyváženosť kancelárií. Doterajšie postavenie týchto kancelárií – Kancelárie NR SR, Kancelárie prezidenta, Kancelárie Ústavného súdu, Kancelárie verejného ochrancu práv a Najvyššieho kontrolného úradu – bolo v otázke kontroly dodržiavania zákona o štátnej službe i odmeňovania štátnych zamestnancov rovnocenné. A Kiska tvrdil, že by to malo byť zachované aj v budúcnosti.
"Nezávislosť, rozdelenie moci a vzájomná kontrola nie sú dané len spôsobom vymenovania, kompetenciami či systémovým usporiadaním, ale aj zabezpečením reálnej materiálnej nezávislosti prostredníctvom dostatočného množstva prostriedkov na výkon svojich kompetencií a výberu personálneho aparátu," argumentovala hlava štátu v odôvodnení vrátenia zákona.
"Navyše, niet žiadneho ústavne akceptovaného dôvodu na to, aby sa trvalo na nerovnakých podmienkach výkonu štátnej služby tak, ako vyplývajú zo schváleného zákona," odkázal Kiska, podľa ktorého sa schválením zmien doterajšia rovnováha medzi kanceláriami narušila tým, že sa zvýhodnilo vo viacerých aspektoch postavenie Kancelárie NR SR. Podľa prezidenta je toto zvýhodnenie neodôvodniteľné a neprimerané. Poslanci Kiskove výhrady nepodporili a zákon vo februári schválili v pôvodnom znení.