Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Ďalší kandidát na hlavu štátu Radoslav Procházka si na jednej strane myslí, že manželstvo je zväzkom muža a ženy, že to takto musí ostať a že štát s tým nemá čo dočinenia.
Autor TASR
Bratislava 24. apríla (TASR) - Kandidát na prezidenta Ján Čarnogurský by ako hlava štátu nepodpísal zákon o registrovaných partnerstvách osôb rovnakého pohlavia, pretože ho považuje za zlý. Vyhlásil to dnes počas diskusie troch prezidentských kandidátov v Univerzitnom pastoračnom centre v rámci Bratislavských Hanusových dní.
"Zákon nikomu nezakazuje žiť v spoločnej domácnosti s niekým. Potvrdenia o živote v spoločnej domácnosti vydávajú miestne úrady a na základe toho je možné aj dediť. Pripúšťam, že im nedávajú zdravotnú dokumentáciu o partnerovi, ale to nie je zásadný problém tejto otázky. Ak áno, zmeňme príslušný zákon, na tom nič nevidím. Tu ale ide o principiálnu otázku, či homosexuálne partnerstvá áno alebo nie," vysvetlil Čarnogurský.
Ďalší kandidát na hlavu štátu Radoslav Procházka si na jednej strane myslí, že manželstvo je zväzkom muža a ženy, že to takto musí ostať a že štát s tým nemá čo dočinenia. "Zároveň si myslím, že ani manželstvo ani rodinu nijako neohrozuje, keď dvaja ľudia žijúci v rovnakom zväzku chcú od štátu nejakú istinu či papier, ktorý potvrdí ich spoločnú domácnosť a umožní im po sebe dediť. Manželstvo a rodinu oveľa viac ohrozuje alkoholizmus, týranie detí či hrubosť vo vzťahoch," upozornil.
Andrej Kiska by ako prezident nesúhlasil s umožnením manželstiev či adopcií detí pre homosexuálov. "Povedal by som zásadne nie. Rodina je odjakživa muž a žena," povedal. Kiska je ale za to, aby osoby rovnakého pohlavia mali napr. nárok na informácie o zdravotnom stave partnera.
Kandidáti sa dotkli aj ďalšej citlivej témy, ktorou sú interrupcie. "Kompromisom tu je pre mňa zachovať súčasný stav, ale už neisť ďalej," povedal Čarnogurský. Na otázku, či by sa ako prezident pri menovaní ústavných sudcov zaujímal aj o ich pohľad na túto vec, odvetil, že áno.
Aj Procházka je presvedčený, že ľudský život začína pred narodením. "Počet interrupcií za 20 rokov klesá, legislatíva nie je jediný faktor. Sú veci, ktoré vie štát urobiť - hniezda záchrany, prevencia, osveta, pomoc matkám v núdzi. Striktný zákaz je niečo, čo môže niekomu vyhovovať, napríklad mne, ale v dobrom štáte sa nevládne len represívnou legislatívou," upozornil. Procházka by pri menovaní ústavných sudcov primárne zohľadňoval ich úctu k ústave. "Ústava chráni ľudský život pred narodením už dnes, netreba ju meniť ani prepisovať. Ústava hovorí, že už pred narodením je to človek," povedal.
"Prolife" orientovaný je aj Kiska. "Ale sú situácie v živote, kedy má právo žena sa rozhodnúť inak, ako znásilnenia či tehotenstvo ohrozujúce život matky. Je úlohou štátu vytvoriť podmienky, aby sa z potratov nestala vec ekonomická, keď sa matka bojí, že sa nebude vedieť o dieťa postarať, alebo niečo, čo je iná forma antikoncepcie," apeloval. On sám by ústavných sudcov podľa ich postoju k interrupciám nevyberal.
"Zákon nikomu nezakazuje žiť v spoločnej domácnosti s niekým. Potvrdenia o živote v spoločnej domácnosti vydávajú miestne úrady a na základe toho je možné aj dediť. Pripúšťam, že im nedávajú zdravotnú dokumentáciu o partnerovi, ale to nie je zásadný problém tejto otázky. Ak áno, zmeňme príslušný zákon, na tom nič nevidím. Tu ale ide o principiálnu otázku, či homosexuálne partnerstvá áno alebo nie," vysvetlil Čarnogurský.
Ďalší kandidát na hlavu štátu Radoslav Procházka si na jednej strane myslí, že manželstvo je zväzkom muža a ženy, že to takto musí ostať a že štát s tým nemá čo dočinenia. "Zároveň si myslím, že ani manželstvo ani rodinu nijako neohrozuje, keď dvaja ľudia žijúci v rovnakom zväzku chcú od štátu nejakú istinu či papier, ktorý potvrdí ich spoločnú domácnosť a umožní im po sebe dediť. Manželstvo a rodinu oveľa viac ohrozuje alkoholizmus, týranie detí či hrubosť vo vzťahoch," upozornil.
Andrej Kiska by ako prezident nesúhlasil s umožnením manželstiev či adopcií detí pre homosexuálov. "Povedal by som zásadne nie. Rodina je odjakživa muž a žena," povedal. Kiska je ale za to, aby osoby rovnakého pohlavia mali napr. nárok na informácie o zdravotnom stave partnera.
Kandidáti sa dotkli aj ďalšej citlivej témy, ktorou sú interrupcie. "Kompromisom tu je pre mňa zachovať súčasný stav, ale už neisť ďalej," povedal Čarnogurský. Na otázku, či by sa ako prezident pri menovaní ústavných sudcov zaujímal aj o ich pohľad na túto vec, odvetil, že áno.
Aj Procházka je presvedčený, že ľudský život začína pred narodením. "Počet interrupcií za 20 rokov klesá, legislatíva nie je jediný faktor. Sú veci, ktoré vie štát urobiť - hniezda záchrany, prevencia, osveta, pomoc matkám v núdzi. Striktný zákaz je niečo, čo môže niekomu vyhovovať, napríklad mne, ale v dobrom štáte sa nevládne len represívnou legislatívou," upozornil. Procházka by pri menovaní ústavných sudcov primárne zohľadňoval ich úctu k ústave. "Ústava chráni ľudský život pred narodením už dnes, netreba ju meniť ani prepisovať. Ústava hovorí, že už pred narodením je to človek," povedal.
"Prolife" orientovaný je aj Kiska. "Ale sú situácie v živote, kedy má právo žena sa rozhodnúť inak, ako znásilnenia či tehotenstvo ohrozujúce život matky. Je úlohou štátu vytvoriť podmienky, aby sa z potratov nestala vec ekonomická, keď sa matka bojí, že sa nebude vedieť o dieťa postarať, alebo niečo, čo je iná forma antikoncepcie," apeloval. On sám by ústavných sudcov podľa ich postoju k interrupciám nevyberal.
