Bratislava 29. mája (TASR) – Podmienky vyhlásenia núdzového, výnimočného či vojnového stavu upravuje ústavný zákon o bezpečnosti štátu v čase vojny, vojnového stavu, výnimočného stavu a núdzového stavu. Pri všetkých stavoch platia rôzne podmienky na ich vyhlásenie aj rôzne možnosti obmedzenia základných práv a slobôd.

Líšia sa napríklad v lehotách, počas ktorých môžu trvať, ako aj v územnom rozsahu, na ktorom môžu byť vyhlásené. V súvislosti s novým koronavírusom vyhlásila pred niekoľkými týždňami slovenská vláda núdzový stav.

Výnimočný či vojnový stav vyhlasuje prezident na návrh vlády. Núdzový stav môže vyhlásiť aj vláda. Vojnu zas môže vyhlásiť hlava štátu na návrh Národnej rady SR. Vojnový stav sa môže vyhlásiť len za podmienky, že krajine bezprostredne hrozí vypovedanie vojny alebo napadnutie cudzou mocou, a platí pre celé územie Slovenska. Výnimočný a núdzový stav platí len na postihnutom alebo bezprostredne ohrozenom území.

Podmienkou na vyhlásenie výnimočného stavu je, že bezprostredne hrozia teroristický útok, rozsiahle pouličné nepokoje s útokmi na orgány verejnej moci a podobne alebo k nim už došlo. Dôvodom môže byť aj iné hromadné násilné protiprávne konanie, ktoré podstatne ohrozuje alebo narušuje verejný poriadok a bezpečnosť štátu, ale "len ak ho nemožno odvrátiť činnosťou orgánov verejnej moci a ak je znemožnené účinné použitie zákonných prostriedkov".

Núdzový stav môže vyhlásiť vláda, ak hrozí ohrozenie života a zdravia osôb alebo k nemu došlo, a to aj pri pandémii, ale aj v prípade možného ohrozenia životného prostredia alebo značných majetkových hodnôt v dôsledku živelnej pohromy, katastrofy, priemyselnej, dopravnej alebo inej prevádzkovej havárie.

V súvislosti s trvaním núdzového a výnimočného stavu zákon hovorí, že ho možno vyhlásiť "v nevyhnutnom rozsahu a na nevyhnutný čas". Výnimočný stav môže byť najdlhšie vyhlásený na 60 dní, možno ho predĺžiť najviac o 30 dní, a to v prípade nových okolností, ktoré súvisia s dôvodmi jeho vyhlásenia. Núdzový stav v zmysle zákona môže trvať najdlhšie 90 dní, o jeho predĺžení zákon nehovorí.

V oboch prípadoch, teda počas núdzového i výnimočného stavu, možno "v nevyhnutnom rozsahu a na nevyhnutný čas podľa závažnosti ohrozenia obmedziť základné práva a slobody a uložiť povinnosti na postihnutom alebo na bezprostredne ohrozenom území".

Pri oboch napríklad možno obmedziť nedotknuteľnosť osoby a jej súkromia evakuáciou, pri výnimočnom stave dokonca núteným pobytom v obydlí. Oba stavy umožňujú uloženie pracovných povinností napríklad na zabezpečenie dopravy, udržiavanie komunikácií, výrobu či distribúciu energií, ako aj na výkon zdravotnej starostlivosti či udržiavanie verejného poriadku.

Obmedziť sa môže počas ich trvania aj doručovanie pošty či používanie vozidiel na súkromné účely. Môže sa vyhlásiť zákaz vychádzania v určenom čase a obmedziť právo zhromažďovať sa na verejnosti. Vydať sa môže i zákaz uplatňovania práva na štrajk. V zmysle zákona sa umožňuje aj obmedzenie práva slobodne rozširovať informácie. Pri výnimočnom stave možno obsah tlače podriadiť aj zavedením cenzúry.

Pri vojnovom stave zas možno uložiť pracovnú povinnosť okrem iného aj pre potreby armády. Umožňuje napríklad aj obmedzenie listového tajomstva, cenzúru v obsahu médií, zákaz štrajkov či zhromažďovania sa v spolkoch, pohybu mimo obce. Umožňuje aj nariadenie viacerých povinností, ako napríklad zatemňovanie obydlí či nosenie ochranných masiek.