Brusel 10. novembra (TASR) - Na prelome rokov 1989/1990, keď už bolo známe, že Európsky parlament (EP) udelil Sacharovovu cenu za slobodu myslenia Alexandrovi Dubčekovi, nemala táto správa mimoriadny dopad na slovenskú verejnosť. Uviedol to europoslanec Boris Zala (Smer-SD).

Poslanec v rozhovore pre TASR pripomenul, že v tej dobe ešte Sacharovova cena nemala takú váhu, akú má dnes.

"Vnímalo sa to, že je to veľká európska cena, že Dubček je definitívne rehabilitovaný aj európskej pôde a že starý husákovský normalizačný režim stratil legitimitu," opísal situáciu Zala.

Nová doba po nežnej revolúcii Dubčekove ideály podľa Zalu skôr posilnila, lebo sa mohol zbaviť "špekulatívnej straníckej politiky", do ktorej bol vtiahnutý v 60. rokoch a počas normalizácie. "Dubček sa oslobodil, sám v sebe prehodnotil určité ideály," uviedol.

Na otázku TASR, aký je Dubčekov odkaz pre Slovensko a Európu, Zala zdôraznil, že hlásateľ "socializmu s ľudskou tvárou" bol hlavne pokrokový človek, ktorému vždy záležalo na morálnej integrite. Dodal, že aj keď komunistická ideológia bola súčasťou Dubčekovej rodiny (členom strany bol už jeho otec), on túto stranu chápal ako možnosť podporiť všetko, čo je pokrokové a ľudské. To bolo jeho krédo a keď zistil, že to tak nie je, neváhal odsudzovať kult osobnosti a snažil sa rehabilitovať obete stalinizmu. "Zistil, že komunizmus nie je platforma, na ktorej sa dá rozvíjať humanizmus a idea spravodlivosti. Hľadal inú alternatívu, ktorú našiel až začiatkom 90. rokov v sociálnej demokracii," povedal Zala.

"Dubček je osobnosť, ktorá nemá len stranícky rozmer, jeho odkaz je celoslovenský," domnieva sa europoslanec. Alexander Dubček sa podľa neho mimoriadne zaslúžil o demokraciu, slobodu slovenského národa a o ľudské práva.