Podľa doterajšieho znenia zákona sa mohol žalobca v konaní o žalobe proti nečinnosti orgánu verejnej správy domáhať len odstránenia tejto nečinnosti.
Autor TASR
Bratislava 22. februára (TASR) - Žalobou proti nečinnosti orgánov verejnej správy by sa po novom dalo domáhať aj finančnej kompenzácie. Vyplýva to z návrhu novely Správneho súdneho poriadku z dielne Ministerstva spravodlivosti (MS) SR, ktorú v stredu odobrila vláda.
Podľa doterajšieho znenia zákona sa mohol žalobca v konaní o žalobe proti nečinnosti orgánu verejnej správy domáhať len odstránenia tejto nečinnosti. "Návrhom zákona sa rozširuje možnosť domáhať sa aj primeraného zadosťučinenia vzhľadom na ujmu spôsobenú nečinnosťou orgánu verejnej správy," uvádza sa v dôvodovej správe k legislatívnemu návrhu.
Novela zákona reaguje na viaceré rozsudky Európskeho súdu pre ľudské práva (ESĽP) proti Slovenskej republike, "v ktorých vyslovil závery, ktoré naznačujú neúčinnosť vnútroštátneho mechanizmu nápravy porušenia práva na prejednanie veci v primeranej lehote v konaniach prebiehajúcich pred správnymi orgánmi a následne pred súdmi".
Existujúci kompenzačný účinok nápravy porušenia práva na prerokovanie veci v primeranej lehote v správnom konaní dosiahnuteľný iným prostriedkom nápravy je podľa ESĽP neistý a v praxi málo využívaný. "Slovenskej republike bola vytknutá pretrvávajúca potreba kumulovaného využitia viacerých prostriedkov nápravy," uvádza sa v navrhovanom materiáli.
Z navrhovanej legislatívy tiež vyplýva, že pojednávania, ktoré sa budú týkať preskúmavania rozhodnutí Národného bezpečnostného úradu, majú byť vždy neverejné.
Účinnosť novelizovanej legislatívy sa navrhuje od 1. júla 2023.
Podľa doterajšieho znenia zákona sa mohol žalobca v konaní o žalobe proti nečinnosti orgánu verejnej správy domáhať len odstránenia tejto nečinnosti. "Návrhom zákona sa rozširuje možnosť domáhať sa aj primeraného zadosťučinenia vzhľadom na ujmu spôsobenú nečinnosťou orgánu verejnej správy," uvádza sa v dôvodovej správe k legislatívnemu návrhu.
Novela zákona reaguje na viaceré rozsudky Európskeho súdu pre ľudské práva (ESĽP) proti Slovenskej republike, "v ktorých vyslovil závery, ktoré naznačujú neúčinnosť vnútroštátneho mechanizmu nápravy porušenia práva na prejednanie veci v primeranej lehote v konaniach prebiehajúcich pred správnymi orgánmi a následne pred súdmi".
Existujúci kompenzačný účinok nápravy porušenia práva na prerokovanie veci v primeranej lehote v správnom konaní dosiahnuteľný iným prostriedkom nápravy je podľa ESĽP neistý a v praxi málo využívaný. "Slovenskej republike bola vytknutá pretrvávajúca potreba kumulovaného využitia viacerých prostriedkov nápravy," uvádza sa v navrhovanom materiáli.
Z navrhovanej legislatívy tiež vyplýva, že pojednávania, ktoré sa budú týkať preskúmavania rozhodnutí Národného bezpečnostného úradu, majú byť vždy neverejné.
Účinnosť novelizovanej legislatívy sa navrhuje od 1. júla 2023.