Pojednávania, ktoré sa budú týkať preskúmavania rozhodnutí Národného bezpečnostného úradu, by mali byť vždy neverejné.
Autor TASR
Bratislava 3. mája (TASR) - Žalobou proti nečinnosti orgánov verejnej správy sa bude môcť po novom domáhať aj finančnej kompenzácie. Vyplýva to z novely Správneho súdneho poriadku z dielne Ministerstva spravodlivosti (MS) SR, ktorú v stredu poslanci Národnej rady (NR) SR schválili.
Podľa doterajšieho znenia zákona sa mohol žalobca v konaní o žalobe proti nečinnosti orgánu verejnej správy domáhať len odstránenia tejto nečinnosti. "Návrhom zákona sa rozširuje možnosť domáhať sa aj primeraného zadosťučinenia vzhľadom na ujmu spôsobenú nečinnosťou orgánu verejnej správy," píše sa v dôvodovej správe.
Nečinnosťou orgánu verejnej správy nemá byť stav, kedy z rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy vyplýva, prečo konkrétny orgán v administratívnom konaní nekoná a po vydaní rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy nedošlo k podstatnej zmene okolností.
Novela reaguje na viaceré rozsudky Európskeho súdu pre ľudské práva (ESĽP) proti Slovenskej republike, "v ktorých vyslovil závery, ktoré naznačujú neúčinnosť vnútroštátneho mechanizmu nápravy porušenia práva na prejednanie veci v primeranej lehote v konaniach prebiehajúcich pred správnymi orgánmi a následne pred súdmi".
Existujúci kompenzačný účinok nápravy porušenia práva na prerokovanie veci v primeranej lehote v správnom konaní dosiahnuteľný iným prostriedkom nápravy je podľa ESĽP neistý a v praxi málo využívaný. "Slovenskej republike bola vytknutá pretrvávajúca potreba kumulovaného využitia viacerých prostriedkov nápravy," skonštatovalo MS v predloženom materiáli.
Pojednávania, ktoré sa budú týkať preskúmavania rozhodnutí Národného bezpečnostného úradu, by mali byť vždy neverejné.
Poslanci odsúhlasili aj pozmeňujúci návrh, ktorým sa ako nový systém tvorby notárskeho rozvrhu zavedie aj systém náhodného výberu. Má byť primárnym spôsobom prideľovania ostatných vecí, či už civilných alebo trestných.
Zmeny majú nadobudnúť účinnosť od 1. júla.
Podľa doterajšieho znenia zákona sa mohol žalobca v konaní o žalobe proti nečinnosti orgánu verejnej správy domáhať len odstránenia tejto nečinnosti. "Návrhom zákona sa rozširuje možnosť domáhať sa aj primeraného zadosťučinenia vzhľadom na ujmu spôsobenú nečinnosťou orgánu verejnej správy," píše sa v dôvodovej správe.
Nečinnosťou orgánu verejnej správy nemá byť stav, kedy z rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy vyplýva, prečo konkrétny orgán v administratívnom konaní nekoná a po vydaní rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy nedošlo k podstatnej zmene okolností.
Novela reaguje na viaceré rozsudky Európskeho súdu pre ľudské práva (ESĽP) proti Slovenskej republike, "v ktorých vyslovil závery, ktoré naznačujú neúčinnosť vnútroštátneho mechanizmu nápravy porušenia práva na prejednanie veci v primeranej lehote v konaniach prebiehajúcich pred správnymi orgánmi a následne pred súdmi".
Existujúci kompenzačný účinok nápravy porušenia práva na prerokovanie veci v primeranej lehote v správnom konaní dosiahnuteľný iným prostriedkom nápravy je podľa ESĽP neistý a v praxi málo využívaný. "Slovenskej republike bola vytknutá pretrvávajúca potreba kumulovaného využitia viacerých prostriedkov nápravy," skonštatovalo MS v predloženom materiáli.
Pojednávania, ktoré sa budú týkať preskúmavania rozhodnutí Národného bezpečnostného úradu, by mali byť vždy neverejné.
Poslanci odsúhlasili aj pozmeňujúci návrh, ktorým sa ako nový systém tvorby notárskeho rozvrhu zavedie aj systém náhodného výberu. Má byť primárnym spôsobom prideľovania ostatných vecí, či už civilných alebo trestných.
Zmeny majú nadobudnúť účinnosť od 1. júla.