Sereď 11. januára (OTS) - Nájdu sa však aj takí, ktorí svoj voľný čas venujú tým, ktorí to potrebujú najviac. Kroky Miroslavy Sejnovej, ktorá v Seredi pracuje na oddelení Kvality, po nočnej zmene v logistickom centre nesmerovali vždy domov, ale do nemocnice, kde vypomáhala na rôznych oddeleniach. Ako je možné tieto činnosti skĺbiť a kde vidí podobnosti či rozdiely týchto navonok odlišných prostredí?

Mirka pochádza z malej dedinky Strihovce na východe Slovenska. O seredskom Amazone sa prvýkrát dopočula od priateľa, ktorý pracoval v Seredi a kamarátil sa s ľuďmi, ktorí v ňom pracovali. Nakoľko si prácu veľmi chválili a sama mala v pláne presťahovať sa v dohľadnej dobe za priateľom, povedala si, že to teda na rok skúsi. „A keďže som nastúpila vo februári 2018, ani sama neviem ako a prešlo už takmer päť rokov,“ hovorí s úsmevom.


Dobrým štartom pre ňu bolo to, že na začiatok dostala veľmi dobrú inštruktorku. „Najskôr som mala strach a zmiešané pocity. Pre mňa bola Sereď väčšie mesto, veľká hala s veľa ľuďmi, vravela som si, pre boha, veď sa tu stratím,“ rozpomína sa Mirka. Ochota a prístup jej kolegyne ju však ubezpečili v tom, že je na správnom mieste. „Postupne som sa do toho začala naozaj rýchlo dostávať a po nejakých dvoch-troch mesiacoch mi bola ponúknutá pozícia inštruktorky na kvalite, kde pracujem doteraz,“ opisuje. „Mojou úlohou tu nie je len zaúčať nových zamestnancov, ale aj poskytovať feedbacky, produktivitu, školu kvality, jednoducho všetko to, čo kvalita obsahuje. Za tých päť rokov som spoznala mnoho ľudí, neustále sa tu dejú pozitívne zmeny, zlepšujú sa štandardy, uľahčuje sa práca zamestnancov a je vidieť, že tieto zmeny sú všeobecne vítané, “ vysvetľuje.

Keď sa teda rozhodla, že v Amazone bude pracovať dlhodobejšie, povedala si, že si splní sen a podá si prihlášku na vysokú školu. „Vždy ma lákalo zdravotníctvo, ale žiaľ, medicína mi nevyšla. Rozhodla som sa teda pre ošetrovateľstvo v Trnave, kde externe končím bakalársky stupeň a píšem bakalárku,“ hovorí Mirka. „Externisti študujú štyri roky a tento študijný odbor si vyžaduje aj prax. Veľakrát som na ňu išla do nemocnice priamo po nočnej, na oddelenie, kde to práve potrebovali. Č už to bola kardiológia, onkológia, alebo chirurgia,“ vysvetľuje.


A keďže chce pomáhať ako sa dá, už niekoľko rokov tiež chodí darovať krv. Má za sebou už vyše dvadsať odberov a bronzovú a striebornú Janského plaketu. Kombinovať štúdium a prácu je však dosť náročné a bez ústretovosti v práci by to bolo takmer nemožné. „Síce aj v peaku, teda na vrchole našej sezóny, sú dovolenky do istej miery obmedzené, ale je to vec dohody s manažérom. Učiť sa snažím najmä počas voľna,“ vysvetľuje Mirka. A čo hovorí na porovnanie práce v nemocnici a v Amazone? „Práca v nemocniciach je určite viac stresujúca, svoje sme si užili hlavne počas pandémie, kedy som okrem iného aj testovala ľudí. Super ale je, že veci zo štúdia uplatňujem aj v práci a naopak. Mnohé soft skills potrebné pre prácu s ľuďmi, ako byť oporou, či vypočuť si a pochopiť druhého uplatňujem aj u nás v Amazone,“ uzatvára s úsmevom Mirka.