Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Pozmeňujúci návrh bol podľa AZZZ schválený bez spracovania analýzy sociálnych dosahov a analýzy vplyvov na podnikateľské prostredie.
Autor TASR
Bratislava 2. decembra (TASR) - Novela zákona o verejných vodovodoch a kanalizáciách bola pozmeňujúcim návrhom poslancov nelogicky a nekoncepčne zmenená a doplnená bez riešenia nadväzných dosahov. Zmena v novele nebola konzultovaná s odbornou verejnosťou ani dotknutými subjektmi. Uviedla to Asociácia zamestnávateľských zväzov a združení (AZZZ), ktorej členom je Asociácia vodárenských spoločností.
Pozmeňujúcim návrhom poslanci do novely doplnili ustanovenie o zabezpečení jednotného prístupu k opravám a údržbám vodovodných prípojok, ktoré sú realizované vo verejnom priestranstve. Zabezpečovať ich má vlastník verejného vodovodu, na ktorý je vodovodná prípojka pripojená. AZZZ tvrdí, že to bude mať dosah na fungovanie vlastníkov verejných vodovodov a ich zákazníkov.
Ide podľa nej o zásah do práv vlastníka vodovodnej prípojky a aj presunutie starostlivosti na vlastníka verejného vodovodu, ktorým sú okrem vodárenských spoločností aj mestá, obce a iné právnické subjekty. "Uvedené pokladáme za rozporné s ústavným princípom ochrany a vlastníctva majetku zakotveným v ústave," uviedla asociácia.
Presun povinností považuje AZZZ za porušenie princípov trhového hospodárstva a súkromného vlastníctva. "Novela pôsobí disproporčne, keď znevýhodňuje vlastníka vodovodu v porovnaní s inými distribútormi sieťových odvetví," konštatuje. Asociácia zároveň nevidí racionálny dôvod, aby štát preniesol finančné bremeno starostlivosti o cudzí majetok na ťarchu vlastníkov verejných vodovodov.
Pozmeňujúci návrh bol podľa AZZZ schválený bez spracovania analýzy sociálnych dosahov a analýzy vplyvov na podnikateľské prostredie. Poukazuje, že na Slovensku je evidovaných 989.176 kusov vodovodných prípojok. Náklady na výmenu prípojky sa pohybujú od 2500 do 10.000 eur v závislosti od dĺžky prípojky a povrchu, pod ktorým sa nachádza.
Asociácia tvrdí, že celková finančná záťaž, súvisiaca s výmenou prípojky, môže byť do výšky päť miliárd eur. Bude to predstavovať nárast ceny vodného pre 90 percent obyvateľov Slovenska pripojených na verejný vodovod, upozorňuje AZZZ. Spresnila, že na opravu a údržbu vodovodných prípojok v súkromnom vlastníctve sa budú skladať všetci odberatelia vody z verejného vodovodu.
"Považujeme za absurdné v dobe šíriacej sa pandémie, kedy je zdravotne zabezpečená voda z verejného vodovodu nevyhnutnosťou pre dodržiavanie hygienických opatrení, zvyšovať jej cenu z dôvodu opráv súkromného majetku patriaceho k nehnuteľnosti," skonštatovala asociácia.
Vlastníkom verejného vodovodu či kanalizácie má byť po novom len obec alebo mesto, poprípade ich združenia a právnické osoby. Definovať sa má aj malá čistiareň odpadových vôd do 50 ekvivalentných obyvateľov slúžiaca na individuálne čistenie splaškových odpadových vôd z rodinných domov, menších penziónov či chát. Novela upravuje kompetencie okresných úradov v rámci dohľadu nad verejnými vodovodmi a kanalizáciami.
Pozmeňujúcim návrhom poslanci do novely doplnili ustanovenie o zabezpečení jednotného prístupu k opravám a údržbám vodovodných prípojok, ktoré sú realizované vo verejnom priestranstve. Zabezpečovať ich má vlastník verejného vodovodu, na ktorý je vodovodná prípojka pripojená. AZZZ tvrdí, že to bude mať dosah na fungovanie vlastníkov verejných vodovodov a ich zákazníkov.
Ide podľa nej o zásah do práv vlastníka vodovodnej prípojky a aj presunutie starostlivosti na vlastníka verejného vodovodu, ktorým sú okrem vodárenských spoločností aj mestá, obce a iné právnické subjekty. "Uvedené pokladáme za rozporné s ústavným princípom ochrany a vlastníctva majetku zakotveným v ústave," uviedla asociácia.
Presun povinností považuje AZZZ za porušenie princípov trhového hospodárstva a súkromného vlastníctva. "Novela pôsobí disproporčne, keď znevýhodňuje vlastníka vodovodu v porovnaní s inými distribútormi sieťových odvetví," konštatuje. Asociácia zároveň nevidí racionálny dôvod, aby štát preniesol finančné bremeno starostlivosti o cudzí majetok na ťarchu vlastníkov verejných vodovodov.
Pozmeňujúci návrh bol podľa AZZZ schválený bez spracovania analýzy sociálnych dosahov a analýzy vplyvov na podnikateľské prostredie. Poukazuje, že na Slovensku je evidovaných 989.176 kusov vodovodných prípojok. Náklady na výmenu prípojky sa pohybujú od 2500 do 10.000 eur v závislosti od dĺžky prípojky a povrchu, pod ktorým sa nachádza.
Asociácia tvrdí, že celková finančná záťaž, súvisiaca s výmenou prípojky, môže byť do výšky päť miliárd eur. Bude to predstavovať nárast ceny vodného pre 90 percent obyvateľov Slovenska pripojených na verejný vodovod, upozorňuje AZZZ. Spresnila, že na opravu a údržbu vodovodných prípojok v súkromnom vlastníctve sa budú skladať všetci odberatelia vody z verejného vodovodu.
"Považujeme za absurdné v dobe šíriacej sa pandémie, kedy je zdravotne zabezpečená voda z verejného vodovodu nevyhnutnosťou pre dodržiavanie hygienických opatrení, zvyšovať jej cenu z dôvodu opráv súkromného majetku patriaceho k nehnuteľnosti," skonštatovala asociácia.
Vlastníkom verejného vodovodu či kanalizácie má byť po novom len obec alebo mesto, poprípade ich združenia a právnické osoby. Definovať sa má aj malá čistiareň odpadových vôd do 50 ekvivalentných obyvateľov slúžiaca na individuálne čistenie splaškových odpadových vôd z rodinných domov, menších penziónov či chát. Novela upravuje kompetencie okresných úradov v rámci dohľadu nad verejnými vodovodmi a kanalizáciami.
