Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Naďalej platí, že politické preferencie respondentov výrazne súvisia s ochotou dať sa zaočkovať.
Autor TASR
,aktualizované Bratislava 10. februára (TASR) - Ochota dať sa zaočkovať proti ochoreniu COVID-19 na Slovensku výrazne narástla. Zatiaľ čo v decembri 2020 by sa dalo zaočkovať 22,3 percenta respondentov, na prelome januára a februára už 39,8 percenta. Respondenti, ktorí prekonali ochorenie COVID-19 s ťažkým priebehom alebo majú takéto osoby v blízkosti, sa častejšie chcú dať zaočkovať. Tieto závery prináša prieskum Ako sa máte, Slovensko?, ktorý iniciuje Slovenská akadémia vied (SAV), MNFORCE a Seesame.
Na otázku "Dnes sú dostupné vakcíny na nový koronavírus schválené Európskou úniou, plánujete sa dať zaočkovať?" približne štvrtina respondentov (25,7 percenta) odpovedala neviem a viac ako tretina (33,5 percenta) sa nechce dať zaočkovať. Respondenti, ktorí sa cítia byť ohrození, by sa dali zaočkovať častejšie. Ochotu dať sa zaočkovať prejavujú tiež dlhodobo viac muži ako ženy. Výrazne ochotnejší dať sa zaočkovať sú respondenti z Bratislavského kraja (54,8 percenta) a Bratislavy (58 percent). Zaočkovať by sa dalo 55 percent vysokoškolsky vzdelaných, ale iba 32,7 percenta ľudí bez maturity a 41,8 percenta s maturitou.
Naďalej platí, že politické preferencie respondentov výrazne súvisia s ochotou dať sa zaočkovať. Respondenti, ktorí by sa na voľbách nezúčastnili, sú menej ochotní dať sa zaočkovať (31,1 percenta z nevoličov sa chce zaočkovať). Respondenti, ktorí by volili vládne strany, sú výrazne ochotnejší dať sa zaočkovať (najviac sa chcú dať očkovať voliči strany OĽANO - 70,4 percenta) ako voliči opozičných strán, ktorí výrazne očkovanie odmietajú (najviac voliči strany ĽSNS, z ktorých by sa chcelo zaočkovať iba 8,2 percenta).
Zaočkovať by sa dalo až 72,2 percenta respondentov, ktorí sú veľmi spokojní s tým, ako súčasná slovenská vláda zvláda epidémiu. Z veľmi nespokojných by sa dalo zaočkovať iba 21,4 percenta. Respondenti, ktorí prekonali ochorenie COVID-19 s ťažkým priebehom (horší ako chrípka, prípadne i hospitalizácia) alebo poznajú v svojom okolí osobu, ktorá prekonala toto ochorenie s ťažkým priebehom, sa štatisticky významne častejšie chcú dať zaočkovať.
V prvých šiestich vlnách výskumu bolo ako najvýznamnejší dôvod, prečo sa nedať zaočkovať, uvádzané presvedčenie, že akákoľvek vakcína môže spôsobiť väčšie problémy ako nový koronavírus. Vo výskume z prelomu januára a februára takéto obavy výrazne poklesli (z decembrových 29,6 percenta na súčasných 21,8 percenta). Druhým najčastejším dôvodom je presvedčenie, že vakcína nedokáže pomôcť. "Výrazný nárast ochoty dať sa zaočkovať pravdepodobne súvisí so zhoršujúcou sa epidemiologickou situáciou a narastajúcimi obavami z epidémie. Ďalším dôležitým faktorom je začiatok vakcinácie na Slovensku. Môžeme sa domnievať, že pokles obáv z nežiaducich účinkov očkovania je spôsobený i doterajšími skúsenosťami s očkovaním na Slovensku, keďže negatívne dôsledky vakcinácie sa doteraz vyskytovali iba v minimálnej miere," dodal Robert Klobucký zo Sociologického ústavu SAV.
Prieskum sa realizoval na prelome januára a februára na vzorke 1000 respondentov.
Na otázku "Dnes sú dostupné vakcíny na nový koronavírus schválené Európskou úniou, plánujete sa dať zaočkovať?" približne štvrtina respondentov (25,7 percenta) odpovedala neviem a viac ako tretina (33,5 percenta) sa nechce dať zaočkovať. Respondenti, ktorí sa cítia byť ohrození, by sa dali zaočkovať častejšie. Ochotu dať sa zaočkovať prejavujú tiež dlhodobo viac muži ako ženy. Výrazne ochotnejší dať sa zaočkovať sú respondenti z Bratislavského kraja (54,8 percenta) a Bratislavy (58 percent). Zaočkovať by sa dalo 55 percent vysokoškolsky vzdelaných, ale iba 32,7 percenta ľudí bez maturity a 41,8 percenta s maturitou.
Naďalej platí, že politické preferencie respondentov výrazne súvisia s ochotou dať sa zaočkovať. Respondenti, ktorí by sa na voľbách nezúčastnili, sú menej ochotní dať sa zaočkovať (31,1 percenta z nevoličov sa chce zaočkovať). Respondenti, ktorí by volili vládne strany, sú výrazne ochotnejší dať sa zaočkovať (najviac sa chcú dať očkovať voliči strany OĽANO - 70,4 percenta) ako voliči opozičných strán, ktorí výrazne očkovanie odmietajú (najviac voliči strany ĽSNS, z ktorých by sa chcelo zaočkovať iba 8,2 percenta).
Zaočkovať by sa dalo až 72,2 percenta respondentov, ktorí sú veľmi spokojní s tým, ako súčasná slovenská vláda zvláda epidémiu. Z veľmi nespokojných by sa dalo zaočkovať iba 21,4 percenta. Respondenti, ktorí prekonali ochorenie COVID-19 s ťažkým priebehom (horší ako chrípka, prípadne i hospitalizácia) alebo poznajú v svojom okolí osobu, ktorá prekonala toto ochorenie s ťažkým priebehom, sa štatisticky významne častejšie chcú dať zaočkovať.
V prvých šiestich vlnách výskumu bolo ako najvýznamnejší dôvod, prečo sa nedať zaočkovať, uvádzané presvedčenie, že akákoľvek vakcína môže spôsobiť väčšie problémy ako nový koronavírus. Vo výskume z prelomu januára a februára takéto obavy výrazne poklesli (z decembrových 29,6 percenta na súčasných 21,8 percenta). Druhým najčastejším dôvodom je presvedčenie, že vakcína nedokáže pomôcť. "Výrazný nárast ochoty dať sa zaočkovať pravdepodobne súvisí so zhoršujúcou sa epidemiologickou situáciou a narastajúcimi obavami z epidémie. Ďalším dôležitým faktorom je začiatok vakcinácie na Slovensku. Môžeme sa domnievať, že pokles obáv z nežiaducich účinkov očkovania je spôsobený i doterajšími skúsenosťami s očkovaním na Slovensku, keďže negatívne dôsledky vakcinácie sa doteraz vyskytovali iba v minimálnej miere," dodal Robert Klobucký zo Sociologického ústavu SAV.
Prieskum sa realizoval na prelome januára a februára na vzorke 1000 respondentov.
