Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Dôležitá je prevencia, ktorej súčasťou je pravidelné očkovanie proti chrípke a očkovanie proti pneumokokom. Od roku 2012 však postupne klesá miera zaočkovanosti populácie.
Autor TASR
Bratislava 22. októbra (TASR) – Zápal pľúc je na Slovensku desiatou najčastejšou príčinou hospitalizácie s druhou najvyššou úmrtnosťou spomedzi štátov Európskej únie. Každý rok má na svedomí najmenej 2500 životov. Toto ochorenie sa vyskytuje predovšetkým v jesennom a zimnom období .
„Počet pacientov každý rok narastá a ohrozené sú najmä deti, chronicky chorí pacienti a seniori,“ priblížil pneumológ Štefan Laššán na utorkovej tlačovej konferencii. Zápal pľúc je infekcia pľúcneho tkaniva, ktorú môžu vyvolať baktérie, vírusy alebo huby. Môže vzniknúť ako komplikácia po prekonaní chrípky a keďže so zvyšujúcim sa vekom klesá výkonnosť imunitného systému, seniori sú náchylnejší na infekcie, ktoré majú ťažší a dlhší priebeh. Charakteristické príznaky zápalu pľúc sú kašeľ, horúčka či bolesť na hrudníku, avšak najmä u starších ľudí sa podľa Laššána môžu objaviť aj prejavy ako zmätenosť, delírium, pády, nechutenstvo, únik moču a ďalšie.
Dôležitá je prevencia, ktorej súčasťou je pravidelné očkovanie proti chrípke a očkovanie proti pneumokokom. Od roku 2012 však postupne klesá miera zaočkovanosti populácie. „Pneumokoková vakcína je pre vybrané rizikové skupiny populácie, a síce pre ľudí od 59 rokov a chronicky chorých, plne hradená z verejného zdravotného poistenia,“ hovorí Laššán. Nízka zaočkovanosť spôsobuje nízku kolektívnu imunitu a podľa Laššána výpočty ukazujú, že pri stopercentnej zaočkovanosti by sa na Slovensku ročne dalo zabrániť 4500 prípadom pneumónie a 600 úmrtiam.
Medzi ďalšie preventívne opatrenia patrí umývanie rúk, nefajčenie, udržiavanie čistej ústnej dutiny aj vonkajšieho prostredia. Dôležité je podľa odborníkov tiež poznať príznaky pľúcnych ochorení a v prípade, že človek má príznaky infekcie, neroznášať ju medzi iných ľudí alebo nosiť rúško.
„V staršom veku sa prejavujú zmeny v dýchacích cestách, napríklad sa zhoršuje samoočisťovacia funkcia pľúc, ktorá sa prejavuje napríklad kašľaním,“ vysvetľuje ďalší dôvod rizikovosti pneumokokovej infekcie u seniorov všeobecný praktický lekár pre dospelých Peter Lipovský. Taktiež sa zhoršuje ich imunita, termoregulácia, reakcia pečene a obličiek na lieky, adaptácia na stres a regulácie krvného obehu. Výkonnosť dýchacích svalov a srdca sa znižuje. Samozrejmosťou sú rozdiely medzi jednotlivcami a odlišné reakcie na liečbu. „S rastúcim vekom rastie aj počet diagnóz a riziko nežiaducich účinkov liekov,“ doplnil Lipovský. Prevencia je preto podľa neho efektívnejšia a lacnejšia.
„Počet pacientov každý rok narastá a ohrozené sú najmä deti, chronicky chorí pacienti a seniori,“ priblížil pneumológ Štefan Laššán na utorkovej tlačovej konferencii. Zápal pľúc je infekcia pľúcneho tkaniva, ktorú môžu vyvolať baktérie, vírusy alebo huby. Môže vzniknúť ako komplikácia po prekonaní chrípky a keďže so zvyšujúcim sa vekom klesá výkonnosť imunitného systému, seniori sú náchylnejší na infekcie, ktoré majú ťažší a dlhší priebeh. Charakteristické príznaky zápalu pľúc sú kašeľ, horúčka či bolesť na hrudníku, avšak najmä u starších ľudí sa podľa Laššána môžu objaviť aj prejavy ako zmätenosť, delírium, pády, nechutenstvo, únik moču a ďalšie.
Dôležitá je prevencia, ktorej súčasťou je pravidelné očkovanie proti chrípke a očkovanie proti pneumokokom. Od roku 2012 však postupne klesá miera zaočkovanosti populácie. „Pneumokoková vakcína je pre vybrané rizikové skupiny populácie, a síce pre ľudí od 59 rokov a chronicky chorých, plne hradená z verejného zdravotného poistenia,“ hovorí Laššán. Nízka zaočkovanosť spôsobuje nízku kolektívnu imunitu a podľa Laššána výpočty ukazujú, že pri stopercentnej zaočkovanosti by sa na Slovensku ročne dalo zabrániť 4500 prípadom pneumónie a 600 úmrtiam.
Medzi ďalšie preventívne opatrenia patrí umývanie rúk, nefajčenie, udržiavanie čistej ústnej dutiny aj vonkajšieho prostredia. Dôležité je podľa odborníkov tiež poznať príznaky pľúcnych ochorení a v prípade, že človek má príznaky infekcie, neroznášať ju medzi iných ľudí alebo nosiť rúško.
„V staršom veku sa prejavujú zmeny v dýchacích cestách, napríklad sa zhoršuje samoočisťovacia funkcia pľúc, ktorá sa prejavuje napríklad kašľaním,“ vysvetľuje ďalší dôvod rizikovosti pneumokokovej infekcie u seniorov všeobecný praktický lekár pre dospelých Peter Lipovský. Taktiež sa zhoršuje ich imunita, termoregulácia, reakcia pečene a obličiek na lieky, adaptácia na stres a regulácie krvného obehu. Výkonnosť dýchacích svalov a srdca sa znižuje. Samozrejmosťou sú rozdiely medzi jednotlivcami a odlišné reakcie na liečbu. „S rastúcim vekom rastie aj počet diagnóz a riziko nežiaducich účinkov liekov,“ doplnil Lipovský. Prevencia je preto podľa neho efektívnejšia a lacnejšia.
