Spravodajský portál Tlačovej agentúry Slovenskej republiky
Štvrtok 26. december 2024Meniny má Štefan
< sekcia Slovensko

Zasadnutia ministrov obrany V4 chce M. Glváč rozšíriť aj o Ukrajinu

Na snímke minister obrany SR Martin Glváč Foto: TASR/Pavel Neubauer

Maďarsko je do konca júna predsedníckou krajinou V4, od 1. júla túto funkciu prevezme Slovenská republika.

Brusel/Bratislava 3. júna (TASR) - Slovensko dnes navrhlo, aby sa budúce stretnutie ministrov obrany krajín Vyšehradskej štvorky (V4), ktoré sa bude konať v réžii slovenského predsedníctva V4, rozšírilo aj o ukrajinského šéfa rezortu obrany. Uviedol to minister obrany SR Martin Glváč v rámci konferencie ministrov obrany NATO v Bruseli.

Pripomenul, že ešte pred začatím oficiálneho zasadnutia ministrov 28. členských štátov aliancie sa konalo stretnutie ministrov z krajín V4, ktorému predsedal jeho maďarský rezortný kolega.

Maďarsko je do konca júna predsedníckou krajinou V4, od 1. júla túto funkciu prevezme Slovenská republika.

Glváč uviedol, že štvorica ministrov zhodnotila predchádzajúce obdobie a venovala sa niektorým prioritám, ako napríklad spoločné bojové jednotky v rámci NATO, a s tým spojeným technickým záležitostiam.

"Navrhol som, a môj názor bol prijatý, že budúce zasadnutie V4 rozšírime o ukrajinského ministra obrany," povedal Glváč.

Minister dodal, že medzi ďalšie iniciatívy slovenského predsedníctva v tejto regionálnej skupine patrí aj užšia spolupráca vojenských spravodajstiev, ktorú chce okrem štvorice krajín V4 rozšíriť aj o Rumunsko a pobaltské krajiny. Detaily by mal prediskutovať 12. júna počas návštevy svojho poľského rezortného kolegu v Bratislave.

Ďalšou iniciatívou, ktorú predstavil Glváč, je okrem zasadnutia vo formáte V4+1 na úrovni ministrov obrany zorganizovať podobné zasadnutie aj na úrovni riaditeľov vojenského spravodajstva, kde bude takisto pozvaný predstaviteľ Ukrajiny.

M. Glváč: Ukrajina oceňuje doterajšiu pomoc Slovenska v rámci NATO

Ukrajinská strana ocenila doterajšiu pomoc Slovenskej republiky v rámci celkového prístupu Severoatlantickej aliancie k situácii na Ukrajine. Povedal to dnes slovenský minister obrany Martin Glváč v rámci konferencie ministrov obrany NATO v Bruseli.

Šéf slovenského rezortu obrany pripomenul, že dnes na zasadnutí Rady NATO-Ukrajina ukrajinský minister obrany Mychajlo Kovaľ predstavil aktuálnu situáciu na Ukrajine a ocenil tiež prístup a postoj jednotlivých krajín aliancie k dianiu v jeho štáte.

"Tu Slovenská republika nezaostáva. Naopak, či už to boli humanitárna pomoc, pozorovatelia OBSE alebo prelety lietadiel a dokonca aj reverzný tok plynu, Slovensko na tomto formáte nezaostávalo," konštatoval Glváč.

Diplomatické zdroje z prostredia NATO tiež potvrdili, že ukrajinská strana vysoko oceňuje slovenskú pomoc pri presune a provizórnom ubytovaní a zariadení tých ukrajinských vojakov, ktorí sa po anexii Krymu rozhodli nepričleniť sa k ruským ozbrojeným jednotkám a vrátiť sa na ukrajinské územie pod kontrolou ústrednej vlády. Slovensko bolo v tejto iniciatíve prvé a dokázalo rýchlo reagovať na ukrajinské potreby.

Na otázku novinárov, či finančná pomoc vo výške jednej miliardy dolárov, ktorú dnes americký prezident Barack Obama vo Varšave prisľúbil pre východeurópskych členov aliancie, sa bude týkať aj SR, minister Glváč uviedol, že zatiaľ chýbajú podrobnosti, aké budú podmienky a možnosti pre čerpanie týchto zdrojov.

"Zatiaľ nevieme podrobnosti. Aké budú možnosti a podmienky na čerpanie, či to bude iba na výcvik alebo aj na technické dovybavenie. Na podrobnosti si počkáme," uviedol Glváč.


SR chce ísť na summit NATO s určitým rozpočtovým prísľubom

Generálny tajomník NATO Anders Fogh Rasmussen v rámci konferencie ministrov obrany Severoatlantickej aliancie v Bruseli ocenil členské krajiny z východnej Európy, ktoré sa zaviazali smerovať k dvojpercentným rozpočtovým výdavkom na obranu. Slovensko, ako naznačil minister obrany Martin Glváč, chce do summitu NATO v septembri pripraviť priaznivú deklaráciu o výdavkoch na obranu.

Aliancia pravidelne zdôrazňuje, že bez dostatočných výdavkov na obranu nebude schopná plniť svoje obrannú a bezpečnostnú úlohu. Rasmussen dnes v Bruseli poďakoval krajinám ako Litva, Poľsko a Rumunsko, ktoré sa zaviazali výdavky na obranu postupne navyšovať smerom k stanovenej dvojpercentnej hranici v rozpočte, a vyzval ďalšie krajiny, aby tento príklad nasledovali.

Glváč v tejto súvislosti upozornil, že v rámci záväzkov na výdavky na obranu nejde len o "magickú" hranicu dvoch percent HDP, ale aj o 20 percent z celkového balíka na obranu na modernizáciu výzbroje a výstroje.

"Je našou snahou tieto záväzky plniť. Hovoríme o tom aj s premiérom aj s ministrom financií. Dnes už máme pripravenú koncepciu modernizácie letectva a pozemných síl a vieme sa uchádzať o financie na konkrétne projekty," zhrnul minister v kocke situáciu na Slovensku.

Druhou možnosťou je podľa neho vybrať sa "českou cestou" čiže dosiahnuť memorandum relevantných politických strán, že v konkrétnom časovom horizonte sa rozpočet na obranu už nebude znižovať, ale naopak zvyšovať.



"S klasickými politickými stranami by som chcel zahájiť takéto rokovania, aby sme do Walesu na summit už prišli s nejakou deklaráciou," uviedol Glváč.

Minister zdôraznil, že na čiastkové modernizačné projekty už má jeho rezort predbežný súhlas na ich prefinancovanie. A dodal, že ministerstvo obrany sa snaží členov vlády presvedčiť o tom, že tento rezort prináša pre hospodárstvo štátu pracovné miesta a medzinárodná spolupráca znamená aj určitý prísun financií. V tomto kontexte rezort obrany úzko spolupracuje najmä s ministerstvom financií, aby sa podarilo zabezpečiť nevyhnutné prostriedky na modernizáciu armády.

Slovensko má zatiaľ ako pevný cieľ presvedčiť alianciu na septembrovom summite vo Walese, že už nebude škrtať rozpočet na obranu. Pozitívnou správou zo Slovenska by bol jasný prísľub o dôraznejšej modernizácii vojenských síl a náznak politickej vôle postupne upravovať výdavky na obranu smerom hore.