Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Primátor Trenčína Richard Rybníček poznamenal, že aj zástupcovia samospráv zodpovedajú za krajinu rovnako ako poslanci parlamentu.
Autor TASR
,aktualizované Bratislava 12. septembra (TASR) – Novela zákona o dani z príjmov, ktorá rieši zvýšenie nezdaniteľnej časti základu dane, môže poškodiť samosprávy. Opakovane na to upozornili zástupcovia Únie miest a Združenie samosprávnych krajov SK8 na štvrtkovej tlačovej konferencii pred Národnou radou (NR) SR. Zároveň apelovali na poslancov, aby túto novelu zákona neschválili.
Zdôraznili, že návrh zákona nemá vyčíslené finančné dosahy, nikto o ňom nerokoval so zástupcami samospráv a poslanci podľa nich ani neumožnili k materiálu dopracovať odborné pripomienky cez štandardný legislatívny proces v medzirezortnom pripomienkovom konaní.
"Návrh zásadným spôsobom vstupuje do fungovania samospráv, mení dohodnuté pravidlá a kritériá na určovanie výnosu dane z príjmov pre samosprávy a upozorňujeme, že v prípade schválenia návrhu poslanci ochudobnia ľudí v dlhodobom horizonte. Samosprávy budú mať menej peňazí na zabezpečenie a rozvoj verejných služieb, ktoré ľudia využívajú na dennej báze," podotkol predseda Trnavského samosprávneho kraja Jozef Viskupič.
Upozornil tiež na zvyšujúce sa nároky na samosprávy v oblasti financovania. "Tento návrh prichádza v čase, kedy samosprávy čelia zvýšeným nárokom vládnych opatrení, ako sú zvýšenie platov zamestnancov, takzvaná valorizácia, alebo zavedenie rekreačných poukazov či obedov zadarmo," skonštatoval Viskupič.
Primátor Trenčína Richard Rybníček poznamenal, že aj zástupcovia samospráv zodpovedajú za krajinu rovnako ako poslanci parlamentu. "Základnou súčasťou štátu a jednotkou štátu sú mestá a obce. A pokiaľ si oni (poslanci – pozn. TASR) myslia, že ich zákony, ktoré sú populistické, pomáhajú ľuďom žijúcich v mestách a obciach, tak sa mýlia," vyhlásil. Zároveň vyzval poslancov na komunikáciu s nimi.
Na poslancov v tomto smere apeluje aj Združenie miest a obcí Slovenska (ZMOS). Tieto zmeny totiž podľa združenia môžu ublížiť mestám, obciam a ich obyvateľom. "Združenie miest a obcí Slovenska je presvedčené, že navrhovaná novela tým, že zníži príjmy samospráv, obmedzí ich ekonomickú kondíciu a na tento zákon doplatia občania," zdôraznil hovorca a tajomník Rady expertov ZMOS-u Michal Kaliňák.
Predseda Mosta-Híd Béla Bugár tvrdí, že tento návrh už bol so zástupcami samospráv prekonzultovaný v roku 2017. "V roku 2017 sme s nimi rokovali, s vtedajším vedením. A dohoda bola taká, že kým sa nedohodneme, tak do tej doby to nedáme. Napriek tomu, že sme rokovali, boli sme v procese rokovania, na ich sneme nás napadli. Tak vtedy sme povedali, že to nemá význam," dodal Bugár.
Nezdaniteľná časť základu dane by sa mala od budúceho roka zvýšiť z 19,2-násobku na 21-násobok sumy platného životného minima. Počíta s tým návrh novely zákona o dani z príjmov z dielne poslancov Mosta-Híd, ktorý je v súčasnosti v parlamente v druhom čítaní.
Navrhované opatrenie je súčasťou koaličného sociálneho balíčka. Poslanci Mosta-Híd však upustili od svojho pôvodne predstaveného zámeru, aby sa nezdaniteľná časť základu dane zvyšovala postupne až na 22,7-násobok od roku 2021. V súčasnom návrhu hovoria o zvýšení len od budúceho roka.
Zdôraznili, že návrh zákona nemá vyčíslené finančné dosahy, nikto o ňom nerokoval so zástupcami samospráv a poslanci podľa nich ani neumožnili k materiálu dopracovať odborné pripomienky cez štandardný legislatívny proces v medzirezortnom pripomienkovom konaní.
"Návrh zásadným spôsobom vstupuje do fungovania samospráv, mení dohodnuté pravidlá a kritériá na určovanie výnosu dane z príjmov pre samosprávy a upozorňujeme, že v prípade schválenia návrhu poslanci ochudobnia ľudí v dlhodobom horizonte. Samosprávy budú mať menej peňazí na zabezpečenie a rozvoj verejných služieb, ktoré ľudia využívajú na dennej báze," podotkol predseda Trnavského samosprávneho kraja Jozef Viskupič.
Upozornil tiež na zvyšujúce sa nároky na samosprávy v oblasti financovania. "Tento návrh prichádza v čase, kedy samosprávy čelia zvýšeným nárokom vládnych opatrení, ako sú zvýšenie platov zamestnancov, takzvaná valorizácia, alebo zavedenie rekreačných poukazov či obedov zadarmo," skonštatoval Viskupič.
Primátor Trenčína Richard Rybníček poznamenal, že aj zástupcovia samospráv zodpovedajú za krajinu rovnako ako poslanci parlamentu. "Základnou súčasťou štátu a jednotkou štátu sú mestá a obce. A pokiaľ si oni (poslanci – pozn. TASR) myslia, že ich zákony, ktoré sú populistické, pomáhajú ľuďom žijúcich v mestách a obciach, tak sa mýlia," vyhlásil. Zároveň vyzval poslancov na komunikáciu s nimi.
Na poslancov v tomto smere apeluje aj Združenie miest a obcí Slovenska (ZMOS). Tieto zmeny totiž podľa združenia môžu ublížiť mestám, obciam a ich obyvateľom. "Združenie miest a obcí Slovenska je presvedčené, že navrhovaná novela tým, že zníži príjmy samospráv, obmedzí ich ekonomickú kondíciu a na tento zákon doplatia občania," zdôraznil hovorca a tajomník Rady expertov ZMOS-u Michal Kaliňák.
Predseda Mosta-Híd Béla Bugár tvrdí, že tento návrh už bol so zástupcami samospráv prekonzultovaný v roku 2017. "V roku 2017 sme s nimi rokovali, s vtedajším vedením. A dohoda bola taká, že kým sa nedohodneme, tak do tej doby to nedáme. Napriek tomu, že sme rokovali, boli sme v procese rokovania, na ich sneme nás napadli. Tak vtedy sme povedali, že to nemá význam," dodal Bugár.
Nezdaniteľná časť základu dane by sa mala od budúceho roka zvýšiť z 19,2-násobku na 21-násobok sumy platného životného minima. Počíta s tým návrh novely zákona o dani z príjmov z dielne poslancov Mosta-Híd, ktorý je v súčasnosti v parlamente v druhom čítaní.
Navrhované opatrenie je súčasťou koaličného sociálneho balíčka. Poslanci Mosta-Híd však upustili od svojho pôvodne predstaveného zámeru, aby sa nezdaniteľná časť základu dane zvyšovala postupne až na 22,7-násobok od roku 2021. V súčasnom návrhu hovoria o zvýšení len od budúceho roka.
