Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Vlastník sanovanej nehnuteľnosti by mal byť po novom povinný uhradiť štátu finančnú náhradu.
Autor TASR
Bratislava 9. novembra (TASR) - Zabezpečiť návratnosť finančných prostriedkov vynaložených na sanáciu environmentálnej záťaže by mal zabezpečiť efektívny mechanizmus. Jeho vytvorenie prináša novela zákona o niektorých opatreniach na úseku environmentálnej záťaže. Poslanci Národnej rady (NR) SR novelu schválili v utorkovom hlasovaní.
Nová legislatíva má reagovať na problém plynúci z praxe, ktorým je zabezpečenie refundácie prostriedkov vynaložených z verejných zdrojov na sanovanie nehnuteľností v súkromnom vlastníctve. Predkladatelia poukázali na to, že mnohé bývalé priemyselné podniky, na pozemkoch ktorých sa nachádza envirozáťaž, nemajú pôvodcu záťaže a nie je určená povinná osoba. Preto sa zodpovedným subjektom stáva štát prostredníctvom príslušného ministerstva.
"Navrhuje sa mechanizmus, ktorým bude zabezpečená pohľadávka štátu v prípade sanácie súkromných nehnuteľností z konkrétnych verejných zdrojov," píše sa v dôvodovej správe. Podstata finančnej náhrady za poskytnutú nepriamu štátnu pomoc by sa mala vymedziť ako rozdiel medzi trhovou cenou nehnuteľnosti pred sanáciou a po sanácii. Výška finančnej náhrady, teda pohľadávky štátu, by mala byť limitovaná vynaloženými prostriedkami na prípadný geologický prieskum životného prostredia a samotnú sanáciu. "Čiže vzorec trhová cena po sanácii mínus vynaložené prostriedky na sanáciu a geologický prieskum," vysvetlili predkladatelia.
Vlastník sanovanej nehnuteľnosti by mal byť po novom povinný uhradiť štátu finančnú náhradu. Nebude sa vychádzať zo znaleckého posudku, ale z výšky finančných prostriedkov vynaložených na realizáciu plánu prác na odstránenie environmentálnej záťaže.
"V prípade uzavretia záložnej zmluvy a jej následného zavkladovania v katastri nehnuteľností je vlastník po dobu 20 rokov 'blokovaný' k prevodu sanovanej nehnuteľnosti, dokiaľ nebude štátu uhradená finančná náhrada," ozrejmili predkladatelia s tým, že povinnosť finančnej náhrady by sa nemala vzťahovať na dedičov. Dodali, že prededením nehnuteľnosti by nemalo dochádzať k zániku pohľadávky, teda záložného práva štátu, a plynúť má pôvodná 20-ročná lehota od zápisu záložného práva v katastri. Uvedené právo tak môže podľa návrhu zaniknúť buď uplynutím doby, na ktorú bola uzavretá záložná zmluva, alebo splatením finančnej náhrady pri prvom prevode nehnuteľnosti.
V prípade väčšieho počtu vlastníkov, aspoň 20 osôb, sa má zabezpečiť doručovanie výziev na úhradu finančnej náhrady alebo návrhu záložnej zmluvy prostredníctvom úradnej tabule, webového sídla príslušného ministerstva a obce, v ktorej sa sanovaná nehnuteľnosť nachádza.
Nová legislatíva by mala byť účinná od 1. decembra 2021. Novela prináša podľa ministerstva životného prostredia systémové zmeny, "lebo vytvára mechanizmus, ktorý zabezpečí návratnosť verejných zdrojov vynaložených na sanáciu environmentálnych záťaží na pozemkoch súkromných vlastníkov". Zákon má tiež zúžiť výnimky pre pôvodcov envirozáťaží.
Nová legislatíva má reagovať na problém plynúci z praxe, ktorým je zabezpečenie refundácie prostriedkov vynaložených z verejných zdrojov na sanovanie nehnuteľností v súkromnom vlastníctve. Predkladatelia poukázali na to, že mnohé bývalé priemyselné podniky, na pozemkoch ktorých sa nachádza envirozáťaž, nemajú pôvodcu záťaže a nie je určená povinná osoba. Preto sa zodpovedným subjektom stáva štát prostredníctvom príslušného ministerstva.
"Navrhuje sa mechanizmus, ktorým bude zabezpečená pohľadávka štátu v prípade sanácie súkromných nehnuteľností z konkrétnych verejných zdrojov," píše sa v dôvodovej správe. Podstata finančnej náhrady za poskytnutú nepriamu štátnu pomoc by sa mala vymedziť ako rozdiel medzi trhovou cenou nehnuteľnosti pred sanáciou a po sanácii. Výška finančnej náhrady, teda pohľadávky štátu, by mala byť limitovaná vynaloženými prostriedkami na prípadný geologický prieskum životného prostredia a samotnú sanáciu. "Čiže vzorec trhová cena po sanácii mínus vynaložené prostriedky na sanáciu a geologický prieskum," vysvetlili predkladatelia.
Vlastník sanovanej nehnuteľnosti by mal byť po novom povinný uhradiť štátu finančnú náhradu. Nebude sa vychádzať zo znaleckého posudku, ale z výšky finančných prostriedkov vynaložených na realizáciu plánu prác na odstránenie environmentálnej záťaže.
"V prípade uzavretia záložnej zmluvy a jej následného zavkladovania v katastri nehnuteľností je vlastník po dobu 20 rokov 'blokovaný' k prevodu sanovanej nehnuteľnosti, dokiaľ nebude štátu uhradená finančná náhrada," ozrejmili predkladatelia s tým, že povinnosť finančnej náhrady by sa nemala vzťahovať na dedičov. Dodali, že prededením nehnuteľnosti by nemalo dochádzať k zániku pohľadávky, teda záložného práva štátu, a plynúť má pôvodná 20-ročná lehota od zápisu záložného práva v katastri. Uvedené právo tak môže podľa návrhu zaniknúť buď uplynutím doby, na ktorú bola uzavretá záložná zmluva, alebo splatením finančnej náhrady pri prvom prevode nehnuteľnosti.
V prípade väčšieho počtu vlastníkov, aspoň 20 osôb, sa má zabezpečiť doručovanie výziev na úhradu finančnej náhrady alebo návrhu záložnej zmluvy prostredníctvom úradnej tabule, webového sídla príslušného ministerstva a obce, v ktorej sa sanovaná nehnuteľnosť nachádza.
Nová legislatíva by mala byť účinná od 1. decembra 2021. Novela prináša podľa ministerstva životného prostredia systémové zmeny, "lebo vytvára mechanizmus, ktorý zabezpečí návratnosť verejných zdrojov vynaložených na sanáciu environmentálnych záťaží na pozemkoch súkromných vlastníkov". Zákon má tiež zúžiť výnimky pre pôvodcov envirozáťaží.
