Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Koalícia tvrdí, že novela reaguje na problém plynúci z praxe, ktorým je zabezpečenie refundácie prostriedkov vynaložených z verejných zdrojov na sanovanie nehnuteľností v súkromnom vlastníctve.
Autor TASR
Bratislava 24. júna (TASR) - Novelizáciou zákona o niektorých opatreniach na úseku environmentálnej záťaže by sa mal vytvoriť efektívny mechanizmus, ktorým by bolo možné zabezpečiť návratnosť finančných prostriedkov vynaložených na sanáciu environmentálnej záťaže. Návrh novely vo štvrtok poslanci Národnej rady (NR) SR posunuli do druhého čítania.
Koalícia tvrdí, že novela reaguje na problém plynúci z praxe, ktorým je zabezpečenie refundácie prostriedkov vynaložených z verejných zdrojov na sanovanie nehnuteľností v súkromnom vlastníctve. Predkladatelia poukázali na to, že mnohé bývalé priemyselné podniky, na pozemkoch ktorých sa nachádza envirozáťaž, nemajú pôvodcu záťaže a nie je určená povinná osoba. Preto sa zodpovedným subjektom stáva štát prostredníctvom príslušného ministerstva.
"Navrhuje sa mechanizmus, ktorým bude zabezpečená pohľadávka štátu, v prípade sanácie súkromných nehnuteľností z konkrétnych verejných zdrojov," píše sa v dôvodovej správe. Podstata finančnej náhrady za poskytnutú nepriamu štátnu pomoc by sa mala vymedziť ako rozdiel medzi trhovou cenou nehnuteľnosti pred sanáciou a po sanácii. Výška finančnej náhrady, teda pohľadávky štátu, by mala byť limitovaná vynaloženými prostriedkami na prípadný geologický prieskum životného prostredia a samotnú sanáciu. "Čiže vzorec trhová cena po sanácii mínus vynaložené prostriedky na sanáciu a geologický prieskum," vysvetlili predkladatelia.
Vlastník sanovanej nehnuteľnosti by mohol byť po novom povinný buď uhradiť štátu finančnú náhradu zistenú znaleckým posudkom, alebo uzavrieť záložnú zmluvu na dotknutú nehnuteľnosť s príslušným ministerstvom na 20 rokov. Tento postup by sa nemal uplatniť pri finančných náhradách neprevyšujúcich 1000 eur pre všetky sanované nehnuteľnosti jedného vlastníka.
"V prípade uzavretia záložnej zmluvy a jej následného zavkladovania v katastri nehnuteľností je vlastník po dobu 20 rokov 'blokovaný' k prevodu sanovanej nehnuteľnosti, dokiaľ nebude štátu uhradená finančná náhrada," ozrejmili predkladatelia s tým, že povinnosť finančnej náhrady by sa nemala vzťahovať na dedičov. Dodali, že prededením nehnuteľnosti by nemalo dochádzať k zániku pohľadávky, teda záložného práva štátu, a plynúť má pôvodná 20-ročná lehota od zápisu záložného práva v katastri. Uvedené právo tak môže podľa návrhu zaniknúť buď uplynutím doby, na ktorú bola uzavretá záložná zmluva, alebo splatením finančnej náhrady pri prvom prevode nehnuteľnosti.
V prípade väčšieho počtu vlastníkov, aspoň 20 osôb, navrhujú poslanci doručovanie výziev na úhradu finančnej náhrady alebo návrhu záložnej zmluvy prostredníctvom úradnej tabule, webového sídla príslušného ministerstva a obce, v ktorej sa sanovaná nehnuteľnosť nachádza. Autori novely však predpokladajú, že takýchto prípadov bude menej. Poukázali na to, že sanované nehnuteľnosti najmä v bývalých priemyselných podnikoch mávajú podstatne menší počet vlastníkov.
Účinnosť by mohla novela nadobudnúť 1. septembra 2021.
Koalícia tvrdí, že novela reaguje na problém plynúci z praxe, ktorým je zabezpečenie refundácie prostriedkov vynaložených z verejných zdrojov na sanovanie nehnuteľností v súkromnom vlastníctve. Predkladatelia poukázali na to, že mnohé bývalé priemyselné podniky, na pozemkoch ktorých sa nachádza envirozáťaž, nemajú pôvodcu záťaže a nie je určená povinná osoba. Preto sa zodpovedným subjektom stáva štát prostredníctvom príslušného ministerstva.
"Navrhuje sa mechanizmus, ktorým bude zabezpečená pohľadávka štátu, v prípade sanácie súkromných nehnuteľností z konkrétnych verejných zdrojov," píše sa v dôvodovej správe. Podstata finančnej náhrady za poskytnutú nepriamu štátnu pomoc by sa mala vymedziť ako rozdiel medzi trhovou cenou nehnuteľnosti pred sanáciou a po sanácii. Výška finančnej náhrady, teda pohľadávky štátu, by mala byť limitovaná vynaloženými prostriedkami na prípadný geologický prieskum životného prostredia a samotnú sanáciu. "Čiže vzorec trhová cena po sanácii mínus vynaložené prostriedky na sanáciu a geologický prieskum," vysvetlili predkladatelia.
Vlastník sanovanej nehnuteľnosti by mohol byť po novom povinný buď uhradiť štátu finančnú náhradu zistenú znaleckým posudkom, alebo uzavrieť záložnú zmluvu na dotknutú nehnuteľnosť s príslušným ministerstvom na 20 rokov. Tento postup by sa nemal uplatniť pri finančných náhradách neprevyšujúcich 1000 eur pre všetky sanované nehnuteľnosti jedného vlastníka.
"V prípade uzavretia záložnej zmluvy a jej následného zavkladovania v katastri nehnuteľností je vlastník po dobu 20 rokov 'blokovaný' k prevodu sanovanej nehnuteľnosti, dokiaľ nebude štátu uhradená finančná náhrada," ozrejmili predkladatelia s tým, že povinnosť finančnej náhrady by sa nemala vzťahovať na dedičov. Dodali, že prededením nehnuteľnosti by nemalo dochádzať k zániku pohľadávky, teda záložného práva štátu, a plynúť má pôvodná 20-ročná lehota od zápisu záložného práva v katastri. Uvedené právo tak môže podľa návrhu zaniknúť buď uplynutím doby, na ktorú bola uzavretá záložná zmluva, alebo splatením finančnej náhrady pri prvom prevode nehnuteľnosti.
V prípade väčšieho počtu vlastníkov, aspoň 20 osôb, navrhujú poslanci doručovanie výziev na úhradu finančnej náhrady alebo návrhu záložnej zmluvy prostredníctvom úradnej tabule, webového sídla príslušného ministerstva a obce, v ktorej sa sanovaná nehnuteľnosť nachádza. Autori novely však predpokladajú, že takýchto prípadov bude menej. Poukázali na to, že sanované nehnuteľnosti najmä v bývalých priemyselných podnikoch mávajú podstatne menší počet vlastníkov.
Účinnosť by mohla novela nadobudnúť 1. septembra 2021.
