Akadémia TASR
Všetky správy
Povinnosť triediť bioodpad majú samosprávy na Slovensku od 1. júla 2021, od začiatku roka 2023 sa k nim pridali aj Bratislava, Košice a Prešov, ktoré si dovtedy uplatňovali výnimku zo zberu.
Autor TASR
Bratislava 28. januára (TASR) - Zber kuchynského odpadu na Slovensku rastie. Slovák priemerne ročne vyzbiera 10,9 kilogramu kuchynského biologického odpadu (KBO). Malé obce zbierajú menej bioodpadu, asi šesť kilogramov na osobu ročne, mestá nad 50.000 obyvateľov vytriedia 17 kíl na osobu. Vyplýva to z analýzy Zväzu odpadového hospodárstva (ZOP).
"Produkcia KBO bola v roku 2021 v objeme 35.900 ton a v roku 2023 už 59.900 ton. Za dva roky objem tohto odpadu vzrástol o 24.000 ton. To je v prepočte 6,6 kilogramu na obyvateľa v roku 2021 a 10,9 kila v roku 2023. Aj napriek medziročnému nárastu je celková produkcia KBO oproti očakávaniam stále veľmi nízka v pomere k celkovej tvorbe komunálneho odpadu," skonštatoval zväz.
Analýza potvrdila, že zber a spracovanie kuchynského odpadu sú mimoriadne finančne nákladné. Kým napríklad zber, preprava a spracovanie zmesového komunálneho odpadu stoja priemerne 172 eur na tonu, náklady na kuchynský odpad sú 405 eur na tonu, uviedol ZOP.
"Na výšku nákladov v odpadovom hospodárstve má vplyv samotný zber odpadu, jeho preprava a spracovanie. Kuchynský odpad je špecifický tým, že sa zbiera v malých množstvách a relatívne často, v niektorých obciach a mestách aj dvakrát týždenne," vysvetlil generálny riaditeľ ZOP Ján Chovanec. Poukazuje aj na to, že zákon upravuje zber KBO špecifickou infraštruktúrou, ako sú špeciálne vedierka, košíky a iné nádoby, ktoré neprepúšťajú zápach. Zber bioodpadu podľa miest a obcí predražujú najmä biologicky rozložiteľné vrecká. "Niektoré spoločnosti podmieňujú tento zber ich použitím, iné zasa umožňujú zbierať kuchynský odpad aj do bežne dostupných plastových vreciek, pretože ich spracovateľ pri spracovaní dokáže oddeliť od biologického odpadu," dodal Chovanec.
Výrazným nákladom je podľa Chovanca aj preprava k spracovateľovi. Nie všetky regióny majú dostatok kapacít v bioplynových staniciach. Výslednú cenu za zber a spracovanie kuchynského odpadu vo viacerých regiónoch podľa analýzy zvyšujú stovky kilometrov trás do "bioplyniek".
"Zber KBO dnes dosahuje len 2,9-percentný podiel celkových komunálnych odpadov. Napriek tomuto nízkemu percentu tvoria náklady na jeho zvoz a spracovanie v priemere až 11 percent z celkových nákladov na komunálne odpady," skonštatoval ZOP.
Zväz na zníženie nákladov navrhuje dereguláciu podmienok zberu. Zber kuchynského odpadu by mal reflektovať na regionálne vplyvy a podmienky v samospráve a pravidlá koncového zariadenia, teda kompostárne alebo bioplynovej stanice. Ďalším krokom by mohlo byť určité zjednodušenie a zefektívnenie spracovania tohto druhu odpadu v kompostárňach, odporúča ZOP.
Aktuálna analýza vychádza zo zberu dát Združenia miest a obcí Slovenska a Únie miest Slovenska. Štatistické údaje vložilo 658 obcí s celkovým počtom obyvateľov 2,48 milióna, čo predstavuje 46 percent obyvateľov žijúcich na Slovensku.
Povinnosť triediť bioodpad majú samosprávy na Slovensku od 1. júla 2021, od začiatku roka 2023 sa k nim pridali aj Bratislava, Košice a Prešov, ktoré si dovtedy uplatňovali výnimku zo zberu.
"Produkcia KBO bola v roku 2021 v objeme 35.900 ton a v roku 2023 už 59.900 ton. Za dva roky objem tohto odpadu vzrástol o 24.000 ton. To je v prepočte 6,6 kilogramu na obyvateľa v roku 2021 a 10,9 kila v roku 2023. Aj napriek medziročnému nárastu je celková produkcia KBO oproti očakávaniam stále veľmi nízka v pomere k celkovej tvorbe komunálneho odpadu," skonštatoval zväz.
Analýza potvrdila, že zber a spracovanie kuchynského odpadu sú mimoriadne finančne nákladné. Kým napríklad zber, preprava a spracovanie zmesového komunálneho odpadu stoja priemerne 172 eur na tonu, náklady na kuchynský odpad sú 405 eur na tonu, uviedol ZOP.
"Na výšku nákladov v odpadovom hospodárstve má vplyv samotný zber odpadu, jeho preprava a spracovanie. Kuchynský odpad je špecifický tým, že sa zbiera v malých množstvách a relatívne často, v niektorých obciach a mestách aj dvakrát týždenne," vysvetlil generálny riaditeľ ZOP Ján Chovanec. Poukazuje aj na to, že zákon upravuje zber KBO špecifickou infraštruktúrou, ako sú špeciálne vedierka, košíky a iné nádoby, ktoré neprepúšťajú zápach. Zber bioodpadu podľa miest a obcí predražujú najmä biologicky rozložiteľné vrecká. "Niektoré spoločnosti podmieňujú tento zber ich použitím, iné zasa umožňujú zbierať kuchynský odpad aj do bežne dostupných plastových vreciek, pretože ich spracovateľ pri spracovaní dokáže oddeliť od biologického odpadu," dodal Chovanec.
Výrazným nákladom je podľa Chovanca aj preprava k spracovateľovi. Nie všetky regióny majú dostatok kapacít v bioplynových staniciach. Výslednú cenu za zber a spracovanie kuchynského odpadu vo viacerých regiónoch podľa analýzy zvyšujú stovky kilometrov trás do "bioplyniek".
"Zber KBO dnes dosahuje len 2,9-percentný podiel celkových komunálnych odpadov. Napriek tomuto nízkemu percentu tvoria náklady na jeho zvoz a spracovanie v priemere až 11 percent z celkových nákladov na komunálne odpady," skonštatoval ZOP.
Zväz na zníženie nákladov navrhuje dereguláciu podmienok zberu. Zber kuchynského odpadu by mal reflektovať na regionálne vplyvy a podmienky v samospráve a pravidlá koncového zariadenia, teda kompostárne alebo bioplynovej stanice. Ďalším krokom by mohlo byť určité zjednodušenie a zefektívnenie spracovania tohto druhu odpadu v kompostárňach, odporúča ZOP.
Aktuálna analýza vychádza zo zberu dát Združenia miest a obcí Slovenska a Únie miest Slovenska. Štatistické údaje vložilo 658 obcí s celkovým počtom obyvateľov 2,48 milióna, čo predstavuje 46 percent obyvateľov žijúcich na Slovensku.
Povinnosť triediť bioodpad majú samosprávy na Slovensku od 1. júla 2021, od začiatku roka 2023 sa k nim pridali aj Bratislava, Košice a Prešov, ktoré si dovtedy uplatňovali výnimku zo zberu.
