Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Epidemiologické štúdie doposiaľ dokázali kauzálny vzťah medzi fajčením tabaku a najmenej 14 rôznymi typmi zhubných nádorov.
Autor TASR
Bratislava 31. mája (TASR) - Užívanie tabaku je podľa Úradu verejného zdravotníctva (ÚVZ) SR výrazným rizikovým faktorom viacerých zhubných nádorov a úmrtí. Cigaretový dym obsahuje viac ako 7000 chemických látok a zlúčením, z ktorých veľké množstvo sa považuje za dokázané karcinogény. TASR o tom informovala hovorkyňa ÚVZ SR Daša Račková pri príležitosti štvrtkového Svetového dňa bez tabaku.
"Epidemiologické štúdie doposiaľ dokázali kauzálny vzťah medzi fajčením tabaku a najmenej 14 rôznymi typmi zhubných nádorov. Okrem zhubných nádorov pľúc je fajčenie zodpovedné i za nádory pažeráka, hrtanu a hlasiviek, dutiny ústnej, obličiek, močového mechúra, pankreasu, žalúdka či krčka maternice. Riziko vzniku zhubných nádorov pľúc sa tiež zvyšuje i u nefajčiarov, ktorí sú vystavení účinkom pasívneho fajčenia," upozornil vedúci Odboru podpory zdravia ÚVZ SR Robert Ochaba.
Nádorové ochorenia sú po chorobách obehovej sústavy druhou najčastejšou príčinou úmrtí na Slovensku s podielom 25,9 percenta. Najčastejšou príčinou úmrtí u mužov bol zhubný nádor priedušnice, priedušiek a pľúc (21,2 percenta). U žien išlo v tomto prípade o tretiu najčastejšiu príčinu úmrtí (10,9 percenta), a to po zhubnom nádore prsníka (17,1 percenta) a zhubnom nádore hrubého čreva a konečníka (13,8 percenta).
Slovensko sa nezaraďuje k európskym krajinám s najväčším počtom fajčiarov, ukázali to nedávne výsledky Eurobarometra. Najväčší počet fajčiarov hlási Grécko (42 percent), Bulharsko (39 percent) a Maďarsko (38 percent), najnižší počet Švédsko (16 percent) a Fínsko (21 percent). Slovenská a Česká republika (obe 26 percent) sú pod priemerom EÚ (29 percent). Slováci však vedú v inej oblasti prieskumu, ktorá sa týkala abstinencie od cigariet. Až 80 percent opýtaných Slovákov uviedlo, že na myšlienku skoncovania s cigaretami ich naviedla rodina, partneri či priatelia. Ich rozhodnutie však ovplyvňuje aj cena tabaku a takisto obmedzenia súvisiace s fajčením na verejných miestach.
"Zákon o ochrane nefajčiarov priniesol zmeny týkajúce sa reštaurácií, oddelili sa fajčiarske časti priestoru. Súčasne sa tým vytvoril v reštauráciách priestor pre nefajčiarov. Dlhodobá snaha uplatňovať vyvážený a citlivý prístup pre obe skupiny obyvateľov je správnou cestou, aj keď stále je priestor na zlepšovanie. Radikálne zákazy a príkazy však nie sú riešením. Naše právne normy sú dostatočné a priaznivé výsledky prináša i pomoc odborníkov v poradenských a liečebných centrách," dodal hlavný hygienik SR Ján Mikas. ÚVZ SR informoval, že pomôcť ľuďom v závislosti od fajčenia môže v špecializovaných poradniach, ktoré sa nachádzajú vo všetkých krajoch alebo v základných poradniach zdravia pri 36 regionálnych úradoch verejného zdravotníctva.
Pri príležitosti Svetového dňa bez tabaku pripravil Regionálny úrad verejného zdravotníctva v Bratislave od 8.00 do 14.00 h v poradni zdravia viaceré aktivity. Medzi ne patrí napríklad meranie oxidu uhoľnatého vo vydychovanom vzduchu. Fajčiarom poskytnú aj poradenstvo pri odvykaní od fajčenia.
"Epidemiologické štúdie doposiaľ dokázali kauzálny vzťah medzi fajčením tabaku a najmenej 14 rôznymi typmi zhubných nádorov. Okrem zhubných nádorov pľúc je fajčenie zodpovedné i za nádory pažeráka, hrtanu a hlasiviek, dutiny ústnej, obličiek, močového mechúra, pankreasu, žalúdka či krčka maternice. Riziko vzniku zhubných nádorov pľúc sa tiež zvyšuje i u nefajčiarov, ktorí sú vystavení účinkom pasívneho fajčenia," upozornil vedúci Odboru podpory zdravia ÚVZ SR Robert Ochaba.
Nádorové ochorenia sú po chorobách obehovej sústavy druhou najčastejšou príčinou úmrtí na Slovensku s podielom 25,9 percenta. Najčastejšou príčinou úmrtí u mužov bol zhubný nádor priedušnice, priedušiek a pľúc (21,2 percenta). U žien išlo v tomto prípade o tretiu najčastejšiu príčinu úmrtí (10,9 percenta), a to po zhubnom nádore prsníka (17,1 percenta) a zhubnom nádore hrubého čreva a konečníka (13,8 percenta).
Slovensko sa nezaraďuje k európskym krajinám s najväčším počtom fajčiarov, ukázali to nedávne výsledky Eurobarometra. Najväčší počet fajčiarov hlási Grécko (42 percent), Bulharsko (39 percent) a Maďarsko (38 percent), najnižší počet Švédsko (16 percent) a Fínsko (21 percent). Slovenská a Česká republika (obe 26 percent) sú pod priemerom EÚ (29 percent). Slováci však vedú v inej oblasti prieskumu, ktorá sa týkala abstinencie od cigariet. Až 80 percent opýtaných Slovákov uviedlo, že na myšlienku skoncovania s cigaretami ich naviedla rodina, partneri či priatelia. Ich rozhodnutie však ovplyvňuje aj cena tabaku a takisto obmedzenia súvisiace s fajčením na verejných miestach.
"Zákon o ochrane nefajčiarov priniesol zmeny týkajúce sa reštaurácií, oddelili sa fajčiarske časti priestoru. Súčasne sa tým vytvoril v reštauráciách priestor pre nefajčiarov. Dlhodobá snaha uplatňovať vyvážený a citlivý prístup pre obe skupiny obyvateľov je správnou cestou, aj keď stále je priestor na zlepšovanie. Radikálne zákazy a príkazy však nie sú riešením. Naše právne normy sú dostatočné a priaznivé výsledky prináša i pomoc odborníkov v poradenských a liečebných centrách," dodal hlavný hygienik SR Ján Mikas. ÚVZ SR informoval, že pomôcť ľuďom v závislosti od fajčenia môže v špecializovaných poradniach, ktoré sa nachádzajú vo všetkých krajoch alebo v základných poradniach zdravia pri 36 regionálnych úradoch verejného zdravotníctva.
Pri príležitosti Svetového dňa bez tabaku pripravil Regionálny úrad verejného zdravotníctva v Bratislave od 8.00 do 14.00 h v poradni zdravia viaceré aktivity. Medzi ne patrí napríklad meranie oxidu uhoľnatého vo vydychovanom vzduchu. Fajčiarom poskytnú aj poradenstvo pri odvykaní od fajčenia.
