Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Zdravotnícky analytik Martin Smatana pripomenul, že Únia nemá v oblasti zdravotníctva priame kompetencie, avšak napriek tomu urobila podľa neho zo svojej pozície maximum.
Autor TASR
,aktualizované Bratislava 10. januára (TASR) - Európska komisia si pod vedením Ursuly von der Leyenovej uvedomuje, že oblasť verejného zdravia musí byť v budúcnosti jednou z priorít Únie. Počas diskusie v TASR TV sa na tom zhodli Mária Brozmanová zo Stáleho zastúpenia SR pri EÚ v Bruseli, zdravotnícky analytik Martin Smatana a expert na zdravotníctvo Peter Pažitný. V otázke budúceho smerovania EÚ vyzdvihli potrebu dobudovania zdravotnej únie. Tá je témou aj prebiehajúcej Konferencie o budúcnosti Európy (CoFoE).
"Súčasťou balíka Európskej zdravotnej únie je napríklad revízia nariadenia o Európskom centre pre prevenciu a kontrolu chorôb (ECDC). Zámerom bolo posilniť kompetencie ECDC, aby mohlo lepšie monitorovať situáciu v členských štátoch EÚ, aby lepšie spolupracovalo so Svetovou zdravotníckou organizáciou (WHO) a tiež s tretími krajinami," vysvetlila Mária Brozmanová, ktorá má na Stálom zastúpení SR pri EÚ na starosti oblasť zdravotníctva.
"Súčasťou revízie je aj nariadenie o posilnení kompetencií Európskej liekovej agentúry (EMA) s cieľom zabezpečiť a tiež lepšie monitorovať distribúciu zdravotníckych pomôcok a liekov. V neposlednom rade je to nariadenie o cezhraničných ohrozeniach zdravia, ktoré umožňuje vyhlásiť stav núdze na úrovni EÚ - čo je úplne kľúčová vec - a takisto vypracovať plán pripravenosti EÚ, ktorý bude dopĺňať národné plány pripravenosti na budúce cezhraničné ohrozenia zdravia." uviedla Brozmanová. Okrem toho pripomenula aj nariadenie na aktiváciu núdzového rámca, ktorým sa vytvorí nový Európsky úrad pre pripravenosť a reakciu na núdzové situácie v oblasti zdravia (HERA).
"Ten je vlastne ekvivalentom amerického Úradu pre pokročilý biomedicínsky výskum a vývoj (BARDA)," doplnila Brozmanová.
Expert na zdravotníctvo Peter Pažitný počas diskusie upozornil na to, že úroveň zvládania pandémie je v jednotlivých členských štátoch EÚ "diametrálne odlišná". Pandémia podľa neho nie je len o zvládnutí "covidu ako ochorenia".
"Ukazuje sa, že COVID-19 zvládajú výborne tie krajiny, ktoré všeobecne veľmi dobre zvládajú manažment chronických ochorení. COVID-19 pôsobí predovšetkým na ľudí, ktorí sú chronicky chorí, nejakým spôsobom majú zhoršenú imunitu a sú zraniteľní," uviedol Pažitný. Expert zároveň upozornil na fakt, že európske krajiny disponujú aj "diametrálne odlišnou finančnou silou", čo sa odráža aj v manažmente boja proti pandémii.
"Keď si uvedomíme, že v Európskej únii máme krajiny ako Rumunsko, ktoré dávajú na zdravotníctvo z verejných zdrojov niekde okolo štyroch percent HDP, a ďalej máme v EÚ Nemecko, ktoré dáva až 11 percent svojho HDP, tak vidíme ten obrovský rozdiel vo finančných kapacitách jednotlivých krajín," vysvetlil Pažitný.
Zdravotnícky analytik Martin Smatana pripomenul, že Únia nemá v oblasti zdravotníctva priame kompetencie, avšak napriek tomu urobila podľa neho zo svojej pozície maximum.
"Keď sa pozrieme na to, aké sú kompetencie EÚ a v čom nám mohla pomôcť, tak urobila to, čo mohla. Centrálne nakúpila vakcíny, testy a respirátory," povedal Smatana. Podľa neho bol práve spoločný nákup vakcín kľúčový.
"Komisia mohla zafixovať cenu (vakcín). Keby sme my (SR) išli súperiť napríklad s Holandskom alebo Nemeckom, tak nás jednoducho preplatia, podobne ako to spravil Izrael (ktorý si prednostne zabezpečil dodávku vakcín pre svoje potreby). To by nám reálne hrozilo," vysvetlil Smatana. Analytik tiež v boji proti pandémii - na európskej úrovni - ocenil prácu Európskej agentúry pre lieky (EMA) a Európskeho centra pre kontrolu chorôb (ECDC).
"EMA aj ECDC si svoju prácu robia veľmi dobre. Keby sme nemali Európsku agentúru pre lieky, neviem si predstaviť, čím by sme dnes očkovali... ECDC robilo dohľad nad všetkými opatreniami, robilo prehľady, koncepcie a štúdie, z ktorých čerpalo aj naše konzílium odborníkov. To znamená, že EÚ v rámci toho, čo legislatívne mohla, si splnila svoju úlohu na maximum," zopakoval Smatana a dodal, že podľa neho je "škoda, že Európska únia nemala ešte väčší dosah na niektoré členské štáty".
Mária Brozmanová v závere diskusie zopakovala, že iba spoločné riešenia sú tie, ktoré pomôžu Únii posilňovať zdravotné systémy, aby vedela lepšie reagovať na budúce hrozby v oblasti verejného zdravia.
"Súčasťou balíka Európskej zdravotnej únie je napríklad revízia nariadenia o Európskom centre pre prevenciu a kontrolu chorôb (ECDC). Zámerom bolo posilniť kompetencie ECDC, aby mohlo lepšie monitorovať situáciu v členských štátoch EÚ, aby lepšie spolupracovalo so Svetovou zdravotníckou organizáciou (WHO) a tiež s tretími krajinami," vysvetlila Mária Brozmanová, ktorá má na Stálom zastúpení SR pri EÚ na starosti oblasť zdravotníctva.
"Súčasťou revízie je aj nariadenie o posilnení kompetencií Európskej liekovej agentúry (EMA) s cieľom zabezpečiť a tiež lepšie monitorovať distribúciu zdravotníckych pomôcok a liekov. V neposlednom rade je to nariadenie o cezhraničných ohrozeniach zdravia, ktoré umožňuje vyhlásiť stav núdze na úrovni EÚ - čo je úplne kľúčová vec - a takisto vypracovať plán pripravenosti EÚ, ktorý bude dopĺňať národné plány pripravenosti na budúce cezhraničné ohrozenia zdravia." uviedla Brozmanová. Okrem toho pripomenula aj nariadenie na aktiváciu núdzového rámca, ktorým sa vytvorí nový Európsky úrad pre pripravenosť a reakciu na núdzové situácie v oblasti zdravia (HERA).
"Ten je vlastne ekvivalentom amerického Úradu pre pokročilý biomedicínsky výskum a vývoj (BARDA)," doplnila Brozmanová.
Expert na zdravotníctvo Peter Pažitný počas diskusie upozornil na to, že úroveň zvládania pandémie je v jednotlivých členských štátoch EÚ "diametrálne odlišná". Pandémia podľa neho nie je len o zvládnutí "covidu ako ochorenia".
"Ukazuje sa, že COVID-19 zvládajú výborne tie krajiny, ktoré všeobecne veľmi dobre zvládajú manažment chronických ochorení. COVID-19 pôsobí predovšetkým na ľudí, ktorí sú chronicky chorí, nejakým spôsobom majú zhoršenú imunitu a sú zraniteľní," uviedol Pažitný. Expert zároveň upozornil na fakt, že európske krajiny disponujú aj "diametrálne odlišnou finančnou silou", čo sa odráža aj v manažmente boja proti pandémii.
"Keď si uvedomíme, že v Európskej únii máme krajiny ako Rumunsko, ktoré dávajú na zdravotníctvo z verejných zdrojov niekde okolo štyroch percent HDP, a ďalej máme v EÚ Nemecko, ktoré dáva až 11 percent svojho HDP, tak vidíme ten obrovský rozdiel vo finančných kapacitách jednotlivých krajín," vysvetlil Pažitný.
Zdravotnícky analytik Martin Smatana pripomenul, že Únia nemá v oblasti zdravotníctva priame kompetencie, avšak napriek tomu urobila podľa neho zo svojej pozície maximum.
"Keď sa pozrieme na to, aké sú kompetencie EÚ a v čom nám mohla pomôcť, tak urobila to, čo mohla. Centrálne nakúpila vakcíny, testy a respirátory," povedal Smatana. Podľa neho bol práve spoločný nákup vakcín kľúčový.
"Komisia mohla zafixovať cenu (vakcín). Keby sme my (SR) išli súperiť napríklad s Holandskom alebo Nemeckom, tak nás jednoducho preplatia, podobne ako to spravil Izrael (ktorý si prednostne zabezpečil dodávku vakcín pre svoje potreby). To by nám reálne hrozilo," vysvetlil Smatana. Analytik tiež v boji proti pandémii - na európskej úrovni - ocenil prácu Európskej agentúry pre lieky (EMA) a Európskeho centra pre kontrolu chorôb (ECDC).
"EMA aj ECDC si svoju prácu robia veľmi dobre. Keby sme nemali Európsku agentúru pre lieky, neviem si predstaviť, čím by sme dnes očkovali... ECDC robilo dohľad nad všetkými opatreniami, robilo prehľady, koncepcie a štúdie, z ktorých čerpalo aj naše konzílium odborníkov. To znamená, že EÚ v rámci toho, čo legislatívne mohla, si splnila svoju úlohu na maximum," zopakoval Smatana a dodal, že podľa neho je "škoda, že Európska únia nemala ešte väčší dosah na niektoré členské štáty".
Mária Brozmanová v závere diskusie zopakovala, že iba spoločné riešenia sú tie, ktoré pomôžu Únii posilňovať zdravotné systémy, aby vedela lepšie reagovať na budúce hrozby v oblasti verejného zdravia.
